Zdravotné znevýhodnenia v súčasnej legislatíve

Na realizáciu životných cieľov a aktivitu každého jednotlivca je nevyhnutnosťou „zdravie ako stav úplnej fyzickej, psychickej a sociálnej pohody, ktorý je výsledkom súladu vzájomného pôsobenia organizmu a prostredia“.

Avšak aj zdravý človek sa môže stať v okamihu osobou so zdravotným postihnutím dočasne alebo natrvalo. Mnohokrát si človek uvedomí hodnotu svojho zdravia len „vďaka“ chorobe. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v spolupráci so Svetovou bankou (WB) uvádza, že asi 15 % svetovej populácie – t.j. viac ako 1 miliarda ľudí žije s nejakou formou zdravotného postihnutia a 50 % z nich je starších ako 60 rokov. Približne 2 až 4 % majú takú formu postihnutia, ktorá významne obmedzuje ich každodenný život. V Európskej únii (EÚ) trpí nejakou formou zdravotného postihnutia od mierneho po závažné okolo 80 miliónov ľudí, t.j. každý šiesty človek EÚ, avšak vzhľadom na starnutie obyvateľstva EÚ sa očakáva, že tento počet sa bude neustále zvyšovať až na cca 120 miliónov. Veľmi často väčšina týchto osôb nemá vôbec možnosť zúčastňovať sa spoločenského a hospodárskeho života, a to nielen z dôvodu fyzických alebo iných prekážok (bariér), ale častokrát aj z dôvodu diskriminácie.

Osoby so zdravotným postihnutím nepredstavujú homogénnu skupinu, ale môžu ju tvoriť jednotlivci s rôznymi fyzickými alebo mentálnymi postihnutiami, pričom sa tu zaraďujú aj osoby trpiace s psychickými poruchami. Vymedzenie pojmu zdravotného postihnutia (disability) je pomerne komplikované a neustále sa vyvíja. Často sa v súvislosti so zdravotným postihnutím môžeme stretnúť aj s pojmom „hendikep“ (handicap), ktorým sa označuje „strata alebo obmedzenie príležitostí mať rovnaký podiel na živote spoločnosti ako ostatní. Ide o nezhodu medzi osobou s postihnutím a prostredím.

Kladie dôraz na nedostatky prostredia a niektorých druhov organizovanej činnosti spoločnosti (napr. šírenie informácií, dorozumievanie, vzdelávanie, atď.), ktoré zdravotne postihnutým osobám bránia, aby ich využívali vo svoj prospech za rovnakých podmienok.

Pojem zdravotné postihnutie sa vymedzuje ako výsledok vzájomného pôsobenia medzi osobami so zhoršeným zdravím a bariérami v prostredí, ktoré im bráni plnohodnotne sa zúčastňovať na živote v spoločnosti na rovnakom základe s jej ostatnými členmi.

Prvýkrát zadefinoval a rozlíšil pojmy choroba a zdravotné postihnutie Súdny dvor Európskej únie v právnej veci Chacón Navas: „Zdravotné postihnutie nie je považované za chorobu,…..a na to, aby išlo o zdravotné postihnutie, musí byť pravdepodobné, že toto obmedzenie bude dlhodobé“.

Zdravotné postihnutie sa vníma ako medicínsky model zdravotného postihnutia a zároveň aj ako model sociálny, pretože ide o neschopnosť spoločenského prostredia prispôsobiť sa potrebám ľudí s postihnutím alebo oslabením určitej osobnej schopnosti.

Súdny dvor vylúčil vzájomnú zameniteľnosť pojmov zdravotné postihnutie a choroba, avšak ich vzájomný vzťah nevysvetlil. Strašné skúsenosti z predchádzajúceho obdobia, najmä po 2. svetovej vojne mali vplyv na formovanie názoru, že je potrebné osobe so zdravotným postihnutím nielen pomáhať, ale ju aj začleňovať do spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že z objektu sa stáva subjekt a osoba so zdravotným postihnutím je predovšetkým človekom a až na druhom mieste objektom zdravotnej starostlivosti.

Vnútroštátna právna úprava

Pri realizácii občianskych a politických práv majú osoby so zdravotným postihnutím obdobné problémy ako aj ostatní spoluobčania v danom štáte. V 21. storočí v prípade realizácie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv je ich situácia oveľa komplikovanejšia z dôvodu fyzických alebo iných prekážok, ktoré spočívajú najmä v nedostatočnej kompenzácii ich zdravotného postihnutia, alebo dokonca v priamej alebo nepriamej diskriminácii prejavujúcej sa najmä v oblasti zamestnávania, vzdelávania, bývania, ako aj v (ne)dostupnosti verejných služieb, dopravy, atď.

Ochrana ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím je obsiahnutá priamo v ústavnom zákone č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“) ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. V zmysle čl. 1 Listina vychádza z nedotknuteľnosti a univerzálneho charakteru ľudských práv a v súlade s tým štát uznáva, prehlasuje a vytvára podmienky na ich realizáciu a potvrdzuje ich nescudziteľnosť a nezrušiteľnosť.

V zmysle čl. 3 Listiny sa „základné práva a slobody zaručujú všetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka….alebo iného postavenia“.

Uvedený článok vyjadruje záväzok štátu zaručiť práva a slobody všetkým jednotlivcom bez akejkoľvek diskriminácie, a to aj napriek tomu, že uvedený článok neobsahuje výslovný zákaz diskriminácie z dôvodu zdravotného postihnutia. Avšak zákaz diskriminácie z dôvodu zdravotného postihnutia možno vyvodiť z dikcie slov „……bez rozdielu…….iného postavenia“. Právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a na osobitné pracovné podmienky, ako aj právo na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie s tým, že podrobnosti ustanoví zákon je priamo obsiahnuté aj v čl. 29 Listiny.

Článok 38 Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje, že uvedené subjekty majú tie isté práva, ktoré sú obsiahnuté v Listine základných práv a slobôd, t.j. „……osoby zdravotne postihnuté“ – t.j. fyzické osoby, ktoré z prirodzených (tzn. biologických a zdravotných) i spoločenských dôvodov sú oproti iným fyzických osobám v určitej nevýhode a majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky. Zároveň osoby zdravotne postihnuté majú právo na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie.

Táto ohrozená, resp. riziková skupina osôb má uvedené práva voči štátu, ktorý je povinný jej tieto práva zabezpečiť.

Podrobnosti o uvedených právach osôb so zdravotným postihnutím upravuje Zákonník práce – t.j. zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“), pričom zásada rovnakého zaobchádzania je zakotvená najmä v článkoch 1 a 8 Základných zásad a v ustanovení § 13 ZP.72 ZP vychádza zo smernice č. 76/207/EHS, ako aj zo smernice č. 2000/43/ES o rovnakom zaobchádzaní s osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod, ako aj zo smernice č. 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti vrátane zákazu diskriminácie v závislosti od náboženstva, veku, zdravotného postihnutia a sexuálnej orientácie.

Antidiskriminačný zákon

Významným prameňom práva upravujúcim oblasť týkajúcu sa osôb so zdravotným postihnutím je aj zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

Tento zákon vymedzuje základné pojmy, ako napr. pojem „diskriminácie“, pojmy „priamej i nepriamej diskriminácie“, pojem „obťažovanie“, ako aj pojem „neoprávnený postih“. Zároveň vymedzuje prípady „prípustného rozdielneho zaobchádzania“.

Napr. diskrimináciou z dôvodu zdravotného postihnutia nie je objektívne odôvodnené rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení podmienky zdravotnej spôsobilosti na prístup k zamestnaniu alebo podmienky na výkon určitých činností v zamestnaní, ak to vyžaduje povaha tohto zamestnania alebo činnosti. V zmysle novely účinnej od 1. apríla 2013 sa za diskrimináciu nepovažuje ani prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení orgánmi verejnej správy alebo inými právnickými osobami smerujúcich k odstráneniu znevýhodnení vyplývajúcich z dôvodov rasového alebo etnického pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, rodu alebo pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi.

Za dočasné vyrovnávacie opatrenia sa považujú najmä opatrenia zamerané na odstránenie sociálneho alebo ekonomického znevýhodnenia, ktorými sú nadmerne postihnutí príslušníci znevýhodnených skupín, ako aj opatrenia spočívajúce v podporovaní záujmu príslušníkov znevýhodnených skupín o zamestnanie, vzdelávanie, kultúru, zdravotnú starostlivosť a služby a taktiež oprávnenia, smerujúce k vytváraniu rovnosti v prístupe k zamestnaniu, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu, a to najmä prostredníctvom cielených prípravných programov pre príslušníkov znevýhodnených skupín alebo prostredníctvom šírenia informácií o týchto programoch alebo o možnostiach uchádzať sa o pracovné miesta alebo miesta v systéme vzdelávania.

Podrobnosti o právach osôb so zdravotným postihnutím ako ohrozenej kategórie zamestnancov upravuje aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ďalšie právne normy upravujúce sociálne zabezpečenie, resp. sociálnu ochranu občanov, ako napr. zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a mnohé ďalšie zákony týkajúce sa najmä poskytovania štátnych sociálnych dávok, ako napr. zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, atď. i dávok v hmotnej núdzi, napr. zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, atď.

Medzinárodná právna úprava

Nesmierny význam má Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorá ako prvý dokument svetového formátu prijatá 10. decembra 1948 na III. Valnom zhromaždení OSN, determinuje najmä rozsah sociálnych práv. Obdobným spôsobom sociálne práva ustanovuje aj Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966).

Problematika ochrany osôb so zdravotným postihnutím v súvislosti s realizáciou zásady rovnakého zaobchádzania je obsiahnutá aj vo viacerých dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“), ktoré Slovenská republika ratifikovala oveľa skôr, napr. Dohovor MOP č. 100/1951 o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty, Dohovor MOP č. 111/1958 o diskriminácii v zamestnaní a povolaní, ako aj Dohovor MOP č. 159/1983 o pracovnej rehabilitácií a zamestnávaní invalidných osôb, Dohovor MOP č. 90/1948 o nočnej práci mladých osôb zamestnávaných v priemysle, Dohovor o právach dieťaťa, atď. Významným dokumentom, ktorý obsahuje širokú ochranu sociálnych a hospodárskych práv je Európska sociálna charta (ďalej len „ESCH“), ktorá bola prijatá 18. októbra 1961 v Turíne, neskôr v roku 1996 bola revidovaná a pre Slovenskú republiku nadobudla platnosť 1. júna 2009. V súlade s článkom K ods. 3 aj (revidovaná) Európska sociálna charta v článku 15 ustanovuje právo osôb so zdravotným postihnutím na nezávislosť, na sociálnu integráciu a na účasť na živote spoločnosti.

Slovenská republika sa v zmysle tohto článku zaviazala zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím bez ohľadu na vek, povahu a pôvod ich zdravotného postihnutia, účinný výkon práva na nezávislosť, sociálnu integráciu a na účasť na živote spoločnosti prijať predovšetkým potrebné opatrenia na poskytovanie poradenstva, výchovy a odborného vzdelávania a prípravy osobám so zdravotným postihnutím v rámci všeobecného systému všade, kde je to možné alebo, ak to možné nie je, prostredníctvom špecializovaných verejných alebo súkromných orgánov a podporiť ich prístup k zamestnaniu každým opatrením, ktoré smeruje k nabádaniu zamestnávateľov najať a udržať v zamestnaní osoby so zdravotným postihnutím v obvyklom pracovnom prostredí, a prispôsobiť pracovné podmienky potrebám osôb so zdravotným postihnutím alebo, ak to nie je možné z dôvodu ich zdravotného postihnutia, usilovať sa o to úpravou alebo vytvorením chránených zamestnaní podľa stupňa zdravotného postihnutia, pričom v určitých prípadoch také opatrenia môžu vyžadovať, resp. požiadať o pomoc špecializované umiestňovacie a podporné služby. Zároveň sa zaviazala podporovať plnú sociálnu integráciu osôb so zdravotným postihnutím a ich účasť na živote spoločnosti, najmä prostredníctvom opatrení zahŕňajúcich technickú pomoc, ktorá je zameraná na prekonanie komunikačných prekážok a prekážok mobility, a ktoré im umožnia prístup k doprave, bývaniu, kultúrnym činnostiam a vo chvíľach vyplnenia voľného času.

Zásada rovnakého zaobchádzania ako ústavná zásada je pozitívnym vyjadrením zákazu diskriminácie, nielen pokiaľ ide o štátnu príslušnosť, ale najmä z hľadiska pohlavia a ďalších kritérií, ktorými sú vek, sociálny pôvod, etnický pôvod, viera, náboženstvo, zdravotné postihnutie a odlišná sexuálna orientácia a je obsiahnutá v článku 13 Zmluvy Európskeho Spoločenstva.

Právo na rovnaké zaobchádzanie v oblasti pracovného práva neznamená len rovnaké zaobchádzanie v prístupe k zamestnaniu, ale aj rovnaké zaobchádzanie pri výkone zamestnania vrátane profesionálneho postupu a pracovných podmienok. Zásada rovnakého zaobchádzania neznamená ale rovnako zaobchádzať s nerovným. Najmä v prípade osôb zdravotne postihnutých plné vyjadrenie tejto zásady v žiadnom prípade neznamená elimináciu zvýšenej právnej ochrany, ani neprípustnosť kvóta systému v prístupe k zamestnaniu. Uzatvorením Amsterdamskej zmluvy sa zásada rovnakého zaobchádzania premietla aj do článku 141 Zmluvy, kde do bodu 4 sa premietol nový právny základ pre opatrenia pozitívnej diskriminácie zamestnancov podľa pohlavia, išlo napr. o problém spojený s kvóta systémom.

Podľa tohto článku „……s cieľom plne zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami v pracovnom procese zásada rovnakého zaobchádzania nebráni členskému štátu zachovať alebo zaviesť opatrenia umožňujúce osobitné výhody menej zastúpenému pohlaviu pre ľahšie uplatnenie sa v odbornej pracovnej činnosti alebo prevenciu či kompenzáciu nevýhod v profesijnej kariére“. Zásada rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami tvorí obsahovú súčasť primárneho práva EÚ a taktiež je konkretizovaná v jednotlivých smerniciach EÚ.

Z hľadiska medzinárodných prameňov práva problematika sociálnej ochrany zdravotne postihnutých osôb je obsiahnutá primárne v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 25. júna 2010 v súlade s článkom ods. 2. založenom na základných zásadách obsiahnutých v čl. 3, t.j. na rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti, osobnej nezávislosti vrátane slobody voľby a samostatnosti osôb, nediskriminácii, na plnom a účinnom zapojení sa a začlenení do spoločnosti, rešpektovaní odlišnosti a prijímania osôb so zdravotným postihnutím ako súčastí ľudskej rozmanitosti a prirodzenosti, na rovnosti príležitostí, prístupnosti, rovnosti medzi mužmi a ženami, ako aj rešpektovaní rozvíjajúcich sa schopností detí so zdravotným postihnutím a rešpektovaní práva detí so zdravotným postihnutím na zachovanie vlastnej identity.

Charta základných práv Európskej únie

Spomínané zásady sú ustanovené aj v Charte základných práv Európskej únie v hlave I s názvom Dôstojnosť, v článku 1 zakotvujúcom nedotknuteľnosť ľudskej dôstojnosti a povinnosti jej rešpektovania a ochraňovania, ako aj v hlave II s názvom Sloboda zahŕňajúcom právo na slobodu a bezpečnosť (čl. 6), právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie (čl. 7), právo na ochranu osobných údajov (čl. 8), právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu (čl.9), právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania (čl. 10), právo na slobodu prejavu a právo na informácie (čl. 11), právo pokojne sa zhromažďovať a slobodne sa združovať na všetkých úrovniach (čl. 12), právo na slobodu umenia a vedecké bádanie (čl. 13), právo na vzdelanie (čl. 14), právo na slobodnú voľbu povolania a právo na prácu (čl. 15), právo na slobodu podnikania (čl. 16), ale aj najmä v hlave III s názvom Rovnosť zakotvujúcom zásadu rovnosti, ktorá sa premieta do zákazu akejkoľvek diskriminácie najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva, alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie (čl. 21), do rovnosti medzi mužmi a ženami vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania (čl.23), ale najmä premietnutie do práva na integráciu osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom využívania opatrení, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na spoločenskom živote, ktoré Únia uznáva a plne rešpektuje (čl. 26).

Na základe medzinárodných, ako aj vnútroštátnych dokumentov možno pozorovať zmenu prístupu spoločnosti k zdravotne postihnutým osobám vychádzajúc z koncepcie rešpektovania zásady rovnakého zaobchádzania a rovnakých príležitostí umožňujúcich realizáciu všetkých ľudských práv na rovnakej úrovni ako v prípade „zdravých“ členov spoločnosti. Je potrebné uviesť, že v Slovenskej republike bol v roku 2011 ustanovený Výbor pre osoby so zdravotným postihnutím Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Výbor vo svojej činnosti vychádza zo záväzkov vyplývajúcich z uvedeného Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčného protokolu.

Základná terminológia

Invalidita

Pojem invalidita z hľadiska rôznych vedných disciplín sa chápe a vymedzuje rozdielne. Napr. z hľadiska medicíny sa vychádza zo súvislostí medzi chorobou a možnosťami jej liečenia a z hľadiska práva ide o spoločenský jav, ktorého pojmové znaky sú definované a upravené v právnych predpisoch. Invalidita sa v bývalom Československu považovala a v súčasnosti v Slovenskej republike sa naďalej považuje za iný spoločenský jav ako choroba z dôvodu. Ide o jav trvalý alebo trvalejší, kedy občan spravidla mení svoj spôsob života a životné podmienky musí prispôsobiť novej situácii. Choroba sa považuje za stav krátkodobého charakteru, resp. prechodný, ktorý trvá kratšie ako 12 mesiacov, príp. do konca 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Na základe uvedeného sa hovorí o tzv. fyzickej invalidite, ktorá vychádza z fyziologického, resp. anatomicko-funkčného hodnotenia.

Vyjadruje stratu pracovnej sily a zhoršenie fyzických schopností v dôsledku straty alebo zhoršenia telesného orgánu alebo funkcie. V tomto prípade sa do úvahy neberú prípadné ekonomické, ani profesionálne dôsledky. O invalidite sa zvykne hovoriť aj ako „o predĺženej“ chorobe alebo ako o „predčasnej“ starobe. Vo svojej podstate invalidita vždy znamená pracovnú neschopnosť trvajúcu dlhšie ako jeden rok. Avšak to neznamená, že staroba musí invaliditu nevyhnutne vyvolať, pretože staroba spôsobuje postupné obmedzovanie pracovných schopností, ale nie vždy. V týchto hodnoteniach sa hodnotí anatomicko-funkčná stránka, ako aj schopnosť vykonávania zárobkovej činnosti. Koncepcia tzv. profesionálnej invalidity vychádza z hodnotenia zmien v profesionálnom živote postihnutého vo vzťahu k (ne)možnosti výkonu doterajšieho zamestnania v dôsledku zmeny zdravotného stavu a uplatňuje sa v menej vyspelých krajinách sveta.

Vo vyspelých krajinách sa uplatňuje koncepcia tzv. všeobecnej invalidity, ktorá vychádza z príčinnej súvislosti medzi zmenou zdravotného stavu a nemožnosťou postihnutého uplatniť sa v akomkoľvek zamestnaní. V tomto prípade ide o bežne dostupné pracovné príležitosti v spoločnosti, pričom do úvahy sa berie spravidla stupeň invalidity, profesionálna kvalifikácia postihnutého, jeho predchádzajúce zamestnania, ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na rehabilitáciu, ako aj zárobok, ktorý môže postihnutý po rehabilitácii dosiahnuť.

V tomto prípade ide aj o kvalitatívne hodnotenie, z ktorého vychádza aj náš systém od roku 1957. Pri posudzovaní invalidity je potrebná analýza nielen zdravotných aspektov, ale aj pracovnej a zárobkovej spôsobilosti a taktiež aj aspektov všeobecno-spoločenského charakteru.

Na prvom mieste boli a stále sú ochorenia pohybového aparátu – t.j. svalovej, kostrovej sústavy a spojivového tkaniva, najmä bolesti chrbtice a ochorenie bedrových kĺbov (koxartróza). Tieto ochorenia súvisia predovšetkým s vekom, úrazmi, obezitou a nadmernou záťažou. Na druhom mieste boli a sú duševné poruchy a poruchy správania, pričom uznané invalidity na poruchy psychiky boli zapríčinené najmä požívaním alkoholu. Uvedené ochorenia súvisia s vysokými nárokmi, ktoré sú na ľudí kladené a so stresujúcim spôsobom života. Medzi najrizikovejšie patria schizofrenické ochorenia, schizoaktívna porucha, bipolárna porucha, ťažké depresie a alkoholizmus. Na treťom mieste ide o choroby obehovej sústavy, najmä o ischemickú chorobu srdca a o chorobu vysokého krvného tlaku. Problémy srdca sa často kombinujú s cukrovkou a ochoreniami pohybového aparátu. Všetko súvisí s nevhodným pracovným a životným štýlom a tiež veľkým stresom. Ľudia nemajú na seba čas, stále sú v jednom kolobehu a nemajú žiadne relaxačné aktivity. Chýba im vhodný stravovací, pitný či spánkový režim a neexistuje ani prevencia. Absentuje aj program na rehabilitáciu. Lekári navrhujú zmenu životného štýlu – menej jesť, viac sa pohybovať a dopriať si dostatok spánku.

V prípade mužov príčinou vzniku invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 % na prvom mieste boli choroby obehovej sústavy, na druhom mieste choroby svalov, kostrového a spojivového tkaniva a na treťom mieste duševné poruchy a poruchy správania a s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v skupine mužov boli najčastejšie boli choroby obehovej sústavy. V prípade žien išlo o choroby svalov, kostrového a spojivového tkaniva, na druhom mieste duševné poruchy a poruchy správania a na treťom mieste nádorové ochorenia a s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v skupine žien boli najčastejšie nádorové ochorenia. Z hľadiska veku v oboch skupinách išlo o mužov i ženy vo veku od 50 do 60 rokov.

Zdravotne postihnutý zamestnanec (osoba, občan)

Za zamestnanca so zdravotným postihnutím na účely ZP sa považuje zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že rozhodujúcou skutočnosťou nie je, či zamestnancovi vznikol nárok na invalidný dôchodok alebo nevznikol. V rozhodnutí o invalidnom dôchodku výrok nemusí byť kladný, t.j. že nárok na invalidný dôchodok vznikol, čo znamená, že invalidný dôchodok mu bol priznaný. Výrok v rozhodnutí o invalidnom dôchodku môže byť aj záporný v prípade, ak nárok na invalidný dôchodok mu nevznikol, čo znamená, že invalidný dôchodok mu bol zamietnutý. V žiadnom prípade uvedené skutočnosti nemajú vplyv na to, že by zamestnanec stratil postavenie osoby so zdravotným postihnutím, pretože z hľadiska poklesu zárobkovej činnosti už bol uznaný lekárskou posudkovou komisiou (ďalej len „LPK“) za invalidného. Na základe uvedeného možno konštatovať, že pre potreby ZP stačí splnenie len prvej podmienky, a to, že zamestnanec (fyzická osoba) je uznaný za invalidného pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, t. j. najmenej 41 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať dlhšie ako jeden rok.

Kto má nárok na invalidný dôchodok?

Avšak v zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je potrebné rozlišovať vznik nároku na invalidný dôchodok, ktorý vzniká len za súčasného splnenia troch základných podmienok, a to ak sa poistenec stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Avšak nárok na invalidný dôchodok má fyzická osoba aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom (napr. najdlhšie do dovŕšenia 26. roku veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie dennou formou štúdia) a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a v jej prípade nárok na invalidný dôchodok vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia18 roku veku.

Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa 105 § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov 106 § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov 107 § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov 108 § 71 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov 109 § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Tretia podmienka – vyjadruje, že poistenec nemá nárok na starobný dôchodok alebo ani na predčasný starobný dôchodok – a to z dôvodu najmä nedovŕšenia dôchodkového veku – napr. v prípade muža 62 rokov pre nárok na starobný dôchodok a aspoň 60 rokov pre nárok na predčasný starobný dôchodok. V praxi často dochádza k situácii, že fyzická osoba môže dovŕšiť potrebný vek, ale chýba potrebná doba poistenia, napr. pri veku 60 rokov alebo 62 rokov veku musí byť najmenej 15 rokov dôchodkovo poistení, t.j. mať zaplatené poistné včas a v správnej výške, avšak túto podmienku nespĺňa, napr. je poistný len 14 rokov a 280 dní. (Poznámka: rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia). 111 § 9 a 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Z uvedeného vyplýva, že pre vznik nároku na invalidný dôchodok nestačí len uznanie za invalidného z dôvodu posúdenia zdravotného stavu, ktorý musí byť dlhodobo nepriaznivý, ale je potrebné skúmať počet rokov dôchodkového poistenia, teda najmä splnenie druhej podmienky. Na vznik nároku na invalidný dôchodok sa vyžaduje počet rokov dôchodkového poistenia, ktorý od 1. januára 2010 je odstupňovaný podľa veku poistenca.

Peňažné príspevky na kompenzáciu

Peňažné príspevky na kompenzáciu môžu byť opakované alebo jednorazové. Medzi jednorazové druhy peňažných príspevkov na kompenzáciu patria peňažný príspevok na kúpu pomôcky, peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky, peňažný príspevok na úpravu pomôcky, peňažný príspevok na opravu pomôcky, peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia, peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, peňažný príspevok na úpravu osobného motorového vozidla, peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu, peňažný príspevok na úpravu garáže. Medzi opakované peňažné príspevky na kompenzáciu zaraďujeme peňažný príspevok na osobnú asistenciu, peňažný príspevok na prepravu, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov a peňažný príspevok na opatrovanie.

Vzhľadom na to, že ide o veľký počet peňažných príspevkov na kompenzáciu, v nasledujúcich riadkoch spomíname najviac poskytované príspevky, a to najmä opakované.

Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na osobnú asistenciu v zmysle komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, možno poskytovať (tj. ale aj sa nemusí poskytovať, pretože ide o fakultatívnu dávku) peňažný príspevok na osobnú asistenciu.

Podmienkou je, že osobná asistencia sa vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 uvedeného zákona (napr. pri vstávaní, líhaní, polohovaní, osobnej hygiene – t.j. umývaní, kúpaní, česaní, holení, úprave nechtov, vyprázdňovaní čriev a mechúra, obliekaní, vyzliekaní, príprave a podávaní jedla a liekov, nakupovaní, pri pomoci pri domácich prácach, pri preprave alebo premiestňovaní, pri pracovných, vzdelávacích, občianskych, rodinných a voľno časových aktivitách, atď.). Osobnou asistenciou sa podporuje aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľno časových aktivít, t.j. aktivít, ktoré smerujú k jej spoločenskej integrácii. Osobnú asistenciu nemožno podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia.

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať aj vtedy, ak je fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytnutý peňažný príspevok na kúpu pomôcky, ktorou je pes so špeciálnym výcvikom, a to na činnosti alebo časť týchto činností, ktoré nevykonáva pes so špeciálnym výcvikom. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať, ak osobnú asistenciu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím vykonáva manžel, manželka, rodičia alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, deti, starí rodičia, vnuci, súrodenci, nevesta, zať, svokor, svokra, profesionálny náhradný rodič, ak tento zákon neustanovuje inak.

Osobný asistent

Osobný asistent môže vykonávať osobnú asistenciu za uvedených podmienok len v ročnom rozsahu hodín osobnej asistencie určenom v komplexnom posudku, najviac 1 460 hodín ročne. Osobný asistent (t.j. fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu) musí dovŕšiť najmenej 18 rokov veku a mať spôsobilosť na právne úkony. Osobnú asistenciu nemôže vykonávať fyzická osoba, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby v činnostiach, ktoré má vykonávať ako osobný asistent.

Osobný asistent vykonáva osobnú asistenciu na základe písomnej zmluvy o výkone osobnej asistencie uzatvorenej

• medzi fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a osobným asistentom podľa § 51 a 853 Občianskeho zákonníka alebo

• medzi fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a agentúrou osobnej asistencie. Osobný asistent môže vykonávať osobnú asistenciu najviac 10 hodín denne.

To neplatí, ak sa osobná asistencia vykonáva v čase, keď sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zdržiava mimo svojho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Fyzická osoba uvedená v § 22 ods. 5 tohto zákona (napr. manžel, manželka, súrodenci, zať, nevesta, svokor, svokra, atď.) môže vykonávať osobnú asistenciu najviac štyri hodiny denne.

Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu od 1. júla 2021 bola vo výške 4,82 eura (nariadenie vlády SR č. 255/2021 Z. z.) a od 1. júla 2022 výška sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie sa zvýšila na 5,20 eura (t.j. o 0,38 eura) v zmysle nariadenia vlády SR č. 213/2022 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie a výška peňažného príspevku na opatrovanie.

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa poskytuje vo výške, ktorá zodpovedá ročnému rozsahu osobnej asistencie určenej v eurách. Výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa zníži o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť vyplatenú za celý kalendárny rok. V prípade, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podá žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu v priebehu kalendárneho roka, tento peňažný príspevok sa prizná za príslušné obdobie kalendárneho roka v pomernej časti z určeného rozsahu osobnej asistencie na kalendárny rok a výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa zníži o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť vyplatenú za príslušné obdobie kalendárneho roka.

Peňažný príspevok na prepravu

Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 tohto zákona, možno poskytnúť peňažný príspevok na prepravu. Tento príspevok možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá na svoje pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity využíva prepravu zabezpečovanú osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie prepravy podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, obcou alebo registrovaným subjektom podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu.

Opatrovanie

Účelom opatrovania je zabezpečovanie každodennej pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít. Rozsah opatrovania sa považuje za splnený aj vtedy, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie poskytuje ambulantná forma sociálnej služby a fyzická osoba ju opatruje po jej návrate z ambulantnej formy sociálnej služby, alebo navštevuje školské zariadenie alebo školu a fyzická osoba opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím po jej návrate z ambulantnej formy sociálnej služby, zo školského zariadenia alebo zo školy alebo ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter a synovec. Za nevestu sa považuje aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra.

Peňažný príspevok na opatrovanie sa môže (ale nemusí) poskytnúť aj inej fyzickej osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a býva s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Podmienka bývania sa považuje za splnenú, ak fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má prechodný pobyt v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorá ju opatruje a s ktorou býva.

Peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť len jednej fyzickej osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Fyzická osoba, ktorá vykonáva opatrovanie, musí byť plnoletá, mať spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, byť fyzicky a psychicky schopná vykonávať opatrovanie a fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím jej udelila písomný súhlas s opatrovaním. Príslušný orgán posudzuje fyzickú schopnosť a psychickú schopnosť fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, len ak sú pochybnosti o tejto schopnosti fyzickej osoby. Písomný súhlas fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa nevyžaduje, ak nie je schopná udeliť písomný súhlas, je maloletým dieťaťom alebo je pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Psychickú schopnosť a fyzickú schopnosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas posudzuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života.

Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami , ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.

Nepriaznivá sociálna situácia

 je ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy

a) z dôvodu, že nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb,

b) pre svoje životné návyky, spôsob života, závislosť od návykových látok alebo návykových škodlivých činností,

c) pre ohrozenie jej vývoja z dôvodu jej zdravotného postihnutia, ak ide o dieťa do siedmich rokov veku,

d) pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav,

e) z dôvodu, že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok (ďalej len „dôchodkový vek“),

f) pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,

g) pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb (t.j. domáce násilie, rodovo podmienené násilie alebo násilný trestný čin) alebo, ak sa stala obeťou správania iných fyzických osôb, alebo

h) pre zotrvávanie v priestorovo segregovanej lokalite (t.j. ide o zotrvávanie v priestore vymedzenom bytovým domom, ulicou, mestskou časťou, obcou alebo zotrvávanie v lokalite mimo územia obce bez základnej občianskej vybavenosti) s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby (t.j. ide o dlhodobo pretrvávajúcu nepriaznivú sociálnu situáciu skupiny fyzických osôb z dôvodu výskytu viacerých negatívnych javov súčasne, ktorými sú najmä vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, hmotná núdza, nízka úroveň vzdelania, nedostatočné hygienické návyky, nedostupnosť tovarov a služieb a výskyt sociálno-patologických javov s vysokou toleranciou k nim).

Zabezpečením nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby sa rozumie zabezpečenie ubytovania, stravy, nevyhnutného ošatenia, obuvi a nevyhnutnej základnej osobnej hygieny.

Sociálne služby podľa druhu poznáme tieto:

1. SOCIÁLNE SLUŽBY KRÍZOVEJ INTERVENCIE,

ktorými sú:

a. terénna sociálna služba krízovej intervencie – obsahom je vyhľadávanie fyzických osôb, odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti zamerané na vykonávanie preventívnej aktivity, poskytovanie sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, pomoci pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov a utváranie podmienok na výdaj stravy alebo výdaj potravín,

b. poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach, ktorými sú:

• nízkoprahové denné centrum – počas dňa sa poskytuje sociálne poradenstvo a pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov a utvárajú sa podmienky na prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín a vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny,
• integračné centrum – poskytuje sa sociálne poradenstvo a sociálna rehabilitácia a utvárajú sa podmienky na pracovnú terapiu a záujmovú činnosť
• komunitné centrum – poskytuje sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, pomoc pri príprave na školskú dochádzku a školské vyučovanie a sprevádzanie dieťaťa do a zo školského zariadenia, vykonáva sa preventívna aktivita a zabezpečuje sa záujmová činnosť,
• nocľaháreň – fyzickej osobe, ktorá nemá zabezpečené ubytovanie alebo nemôže doterajšie bývanie užívať poskytuje ubytovanie poskytnutím prístrešia na účel prenocovania, sociálne poradenstvo, nevyhnutné ošatenie a obuv a utvárajú sa podmienky na prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín, vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny,
• útulok – poskytuje sa ubytovanie na určitý čas, sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, pracovná terapia, nevyhnutné ošatenie a obuv, utvárajú sa podmienky na prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín, vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny, pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva, záujmová činnosť, pričom poskytovateľ túto sociálnu službu poskytuje oddelene pre jednotlivcov a oddelene pre rodiny s dieťaťom alebo jednotlivcov s dieťaťom,
• domov na pol ceste – poskytuje sa ubytovanie na určitý čas, sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, pracovná terapia, pomoc pri pracovnom uplatnení, utvárajú sa podmienky na prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín, vykonávanie základnej osobnej hygieny, pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva, záujmová činnosť, pričom túto službu nemožno poskytovať v priestoroch alebo v areáli detského domova,
• zariadenie núdzového bývania – poskytuje sa ubytovanie na určitý čas, sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, utvárajú sa podmienky na prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín, vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny, pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva, záujmová činnosť, pričom fyzická osoba v nepriaznivej sociálnej situácii môže požiadať zariadenie o utajenie svojej totožnosti v súvislosti s pobytom v tomto zariadení na účely ochrany jej súkromia a rodinného života,
• nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu – poskytuje sa sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, preventívna aktivita, zabezpečuje pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, pomoc pri príprave na školskú dochádzku a školské vyučovanie a sprevádzanie dieťaťa do a zo školského zariadenia, ako aj záujmová činnosť.

1. SOCIÁLNE SLUŽBY NA PODPORU RODINY S DEŤMI,

ktorými sú

1. pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života – ide o terénnu formu sociálnej služby poskytovanú rodičovi dieťaťa alebo inej fyzickej osobe, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, ak nemôže zabezpečiť sama alebo s pomocou rodiny riadnu starostlivosť o dieťa, pričom ide najmä o bežné úkony starostlivosti o dieťa alebo domácnosť, úkony osobnej hygieny, stravovania, obliekania a vyzliekania, pomoc pri príprave na školské vyučovanie a sprevádzanie dieťaťa. Za dôvody, pre ktoré rodič alebo iná plnoletá fyzická osoba nemôže dieťaťu zabezpečiť osobnú starostlivosť sa považujú najmä choroba, úraz, kúpeľná liečba rodiča alebo rodičov alebo úmrtie jedného z rodičov alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, pôrod matky dieťaťa alebo ženy, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, narodenie najmenej troch detí súčasne alebo narodenie dvoch detí alebo viac detí súčasne v priebehu dvoch rokov, a to až do troch rokov veku najmladších detí. Táto pomoc sa poskytuje nepretržite najviac v rozsahu 30 dní.

2. poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti – poskytuje sa sociálne poradenstvo, ubytovanie na určitý čas, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva a zabezpečuje sa záujmová činnosť v prípade, ak maloletému nezaopatrenému dieťaťu nemôže zabezpečiť starostlivosť rodič alebo iná fyzická osoba z vážnych dôvodov, ako napr. z dôvodu nástupu do výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody. V zariadení sa poskytuje výchova, pomoc pri príprave na školské vyučovanie a sprievod.

3. služba včasnej intervencie – poskytuje sa dieťaťu do siedmich rokov jeho veku, ak je jeho vývoj ohrozený z dôvodu zdravotného postihnutia a rodine tohto dieťaťa. Poskytuje sa špecializované sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, vykonáva sa stimulácia komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím a preventívna aktivita. Túto službu možno poskytovať ambulantnou sociálnou službou a terénnou formou sociálnej služby prostredníctvom terénneho programu.

C) SOCIÁLNE SLUŽBY NA RIEŠENIE NEPRIAZNIVEJ SOCIÁLNEJ SITUÁCIE Z DÔVODU ŤAŽKÉHO ZDRAVOTNÉHO POSTIHNUTIA, NEPRIAZNIVÉHO ZDRAVOTNÉHO STAVU ALEBO Z DÔVODU DOVŔŠENIA DÔCHODKOVÉHO VEKU, ktorými sú:

1. poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek – napr. v zariadení podporovaného bývania, v zariadení pre seniorov, v zariadení opatrovateľskej služby, v rehabilitačnom stredisku, v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení, v dennom stacionári,

2. domáca opatrovateľská služba – poskytuje sa fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej II podľa prílohy č. 3 a je odkázaná na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách.

3. prepravná služba – poskytuje sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo fyzickej osobe s nepriaznivým zdravotným stavom s obmedzenou schopnosťou pohybu po rovine alebo po schodoch a obmedzenou schopnosťou orientácie, pričom nepriaznivý zdravotný stav sa preukazuje potvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

4. sprievodcovská služba a predčitateľská služba – sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a fyzickej osobe s mentálnym postihnutím, pričom zdravotné postihnutie fyzická osoba preukazuje potvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Neposkytuje sa v prípade, ak sa fyzickej osobe poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ktorej sa v rámci opatrovateľskej služby poskytuje sprievod a predčítanie podľa prílohy č. 4 časti III písm. a) a b).

5. tlmočnícka služba – sa poskytuje fyzickej osobe (s ťažkou obojstrannou nedoslýchavosťou) odkázanej na tlmočenie v posunkovej reči, artikulačnom tlmočení (ak je fyzická osoba nepočujúca alebo má ťažkú obojstrannú nedoslýchavosť získanú po osvojení si reči alebo pred jej osvojením a neovláda formy komunikácie sluchovo postihnutých najmä posunkovú reč, posunkovú slovenčinu) alebo taktilnom tlmočení (ak ide o fyzickú osobu hluchoslepú, ktorá má vrodené alebo získané postihnutie dvoch zmyslových orgánov, ktoré si vyžadujú špecifický komunikačný systém viazaný na stupeň straty sluchu a stupeň straty zraku). Neposkytuje sa v prípade, ak sa fyzickej osobe poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ktorej sa v rámci opatrovateľskej služby poskytuje tlmočenie.

6. sprostredkovanie tlmočníckej služby – sa poskytuje fyzickej osobe so zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje tlmočnícka služba, pri vykonávaní administratívnych úkonov, vedenie databázy fyzických osôb so zdravotným postihnutím odkázaných na komunikáciu prostredníctvom tlmočenia, tlmočníkov a záujemcov o vykonávanie tejto sociálnej služby, vykonávanie základného sociálneho poradenstva a školení fyzických osôb so zdravotným postihnutím a tlmočníkov.

7. sprostredkovanie osobnej asistencie – poskytuje sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu pri vykonávaní administratívnych úkonov, vedenie databázy užívateľov osobnej asistencie, vedenie databázy osobných asistentov a záujemcov o vykonávanie osobnej asistencie, vykonávanie základného sociálneho poradenstva a vzdelávanie užívateľov osobnej asistencie a osobných asistentov a pomoc pri riešení konfliktov vzniknutých medzi fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a osobným asistentom v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o výkone osobnej asistencie.

8. požičiavanie pomôcok – poskytuje sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím a fyzickej osobe s nepriaznivým zdravotným stavom odkázaným na pomôcku, ktorá sa môže požičiavať fyzickým osobám na dohodnutý čas, najdlhšie do zabezpečenia pomôcky na základe verejného zdravotného poistenia, formou peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky, z iných zdrojov alebo do doby trvania podmienok pre poskytnutie pomôcky. Nepriaznivý zdravotný stav fyzická osoba preukazuje potvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím preukazuje odkázanosť na pomôcku posudkom vydaným príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny na účely kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

D) SOCIÁLNE SLUŽBY S POUŽITÍM TELEKOMUNIKAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ, ktorými sú:

1. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci – poskytuje sa fyzickej osobe, ktorá má nepriaznivý zdravotný stav, s cieľom zabrániť vzniku krízovej sociálnej situácie alebo zabezpečiť jej riešenie. Monitorovanie a signalizácia potreby pomoci je poskytovanie nepretržitej, dištančnej, hlasovej, písomnej (krátka textová správa) alebo elektronickej komunikácie s fyzickou osobou prostredníctvom signalizačného zariadenia alebo audiovizuálneho zariadenia napojeného na centrálny dispečing, ktorý zabezpečí potrebnú pomoc na základe vyslaného signálu potreby pomoci. Potrebu poskytovania sociálnej služby fyzická osoba preukazuje potvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

2. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií – poskytuje sa fyzickej osobe, ktorá je v krízovej sociálnej situácii, alebo v inej obtiažnej životnej situácii, ktorú nemôže riešiť vlastnými silami a zabezpečuje sa najmä poskytnutím sociálneho poradenstva. Za telekomunikačné technológie sa považuje najmä telefón, fax, internet. e) podporné služby, ktorými sú:

1. odľahčovacia služba – poskytuje sa fyzickej osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (t.j. fyzickej osobe, ktorá opatruje), ktorou sa poskytuje alebo zabezpečuje fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím sociálna služba počas obdobia, v ktorom fyzická osoba, ktorá opatruje, nemôže opatrovanie vykonávať. Cieľom je umožniť fyzickej osobe, ktorá opatruje, nevyhnutný odpočinok na účel udržania jej fyzického zdravia a duševného zdravia a prevencie jeho zhoršenia. Odľahčovacia služba sa poskytuje na celé dni, najviac 30 dní v kalendárnom roku.

2. POMOC PRI ZABEZPEČENÍ OPATROVNÍCKYCH PRÁV A POVINNOSTÍ – sa poskytuje opatrovníkovi, fyzickej osobe, ktorá má záujem vykonávať funkciu opatrovníka a fyzickej osobe, ktorá si sama nedokáže uplatňovať a chrániť práva a právom chránené záujmy. Za pomoc sa považuje

• zastupovanie fyzickej osoby v konaní o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo vrátení spôsobilosti na právne úkony,

• súčinnosť pri spisovaní návrhov na súd na začatie konania o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo vrátení spôsobilosti na právne úkony,

• poskytovanie alebo sprostredkovanie sociálneho poradenstva alebo iného poradenstva s cieľom nájsť možnosti pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov fyzických osôb, ktoré si ich nedokážu sami uplatňovať a chrániť,

• spolupráca so zariadeniami, úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, súdmi a ďalšími osobami pred začatím konania a počas konania o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo vrátení spôsobilosti na právne úkony,

• vyhľadávanie a príprava fyzických osôb, ktoré majú záujem vykonávať funkciu opatrovníka a príprava opatrovníkov na výkon opatrovníckych práv a povinností. 3. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre – poskytuje sa počas dňa fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom, rodičovi s dieťaťom alebo starému rodičovi s vnukom alebo vnučkou. V dennom centre sa najmä

• poskytuje sociálne poradenstvo,

• zabezpečuje záujmovú činnosť.

4. podpora samostatného bývania – poskytuje sa na podporu samostatnosti, nezávislosti, a sebestačnosti fyzickej osoby, ktorá je zameraná najmä na pomoc pri prevádzke domácnosti, pomoc pri hospodárení s peniazmi, podporu pri organizovaní času, podporu pri zapojení sa do spoločenského a pracovného života, podporu rozvoja osobných záujmov, predchádzanie a riešenie krízových situácií, podporu spoločensky primeraného správania. Ide najmä o poskytovanie sociálneho poradenstva, pomoci pri uplatňovaní práva a právom chránených záujmov a vykonáva sa najmä preventívna aktivita a sociálna rehabilitácia.

5. poskytovanie sociálnej služby v jedálni – v jedálni sa poskytuje stravovanie fyzickej osobe, ktorá

• nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb,

• má ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, alebo

• dovŕšila dôchodkový vek

Jedáleň môže poskytovať stravovanie aj prostredníctvom donášky stravy do domácnosti fyzickej osoby.

6. poskytovanie sociálnej služby v práčovni – v práčovni sa utvárajú podmienky na pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva fyzickej osobe, ktorá

• nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb,

• má ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, alebo

• dovŕšila dôchodkový vek. 7. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny – v stredisku osobnej hygieny sa utvárajú podmienky na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny fyzickej osobe, ktorá

• nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb,

• má ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, alebo

• dovŕšila dôchodkový vek.

Vyčerpávajúce informácie k téme nájdete na tomto linku:

Sociálna ochrana osôb so zdravotným postihnutím (uniba.sk)