ZÁKLADNÉ OTÁZKY O RODE A POHLAVÍ

Rod (angl. gender) pomenováva sociálne konštruované rozdiely medzi ženami a mužmi, teda to, čo si v danej spoločnosti predstavujeme pod pojmami „ženskosť“ a „mužskosť“ (alebo feminita a maskulinita). Je to súbor vlastností, charakteristík, činností a znakov, ktoré mužom a ženám pripisujeme a s ktorými sa muži a  ženy v  rôznej miere stotožňujú.

Pohlavie (angl. sex) je biologická charakteristika človeka ako muža alebo ženy, identifikovateľná na základe pohlavných orgánov, chromozomálnej a hormonálnej výbavy a druhotných pohlavných znakov. Rod označuje sociálne konštruované rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú spoločensky konštruované a teda je možné ich meniť, spravidla pomocou cielených intervencií.

Deti by mali mať základné porozumenie o téme rod a pohlavie, aby mohli lepšie chápať a rešpektovať našu vzájomnú rôznorodosť. Tu je niekoľko dôležitých vecí, ktoré by mali vedieť:

• Rozdiel medzi biologickým pohlavím a rodovou identitou: Deti by mali vedieť, že biologické pohlavie sa týka toho, ako vyzerá ich telo, zatiaľ čo rodová identita je to, ako sa cítia vo vnútri.
• Akceptácia a rešpekt: Deti by mali vedieť, že je dôležité rešpektovať a prijímať ľudí takých, akí sú.
• Vnímanie tých, ktorí sú iní: Deti by sa mali chápať, že niektorí ľudia môžu mať inú identitu alebo prejav a že to nie je zlé ani zvláštne. Je dôležité byť k nim láskavý a rešpektovať ich.
• Komunikácia a otázky: Deti by mali mať otvorený priestor na otázky a diskusiu o témach týkajúcich sa rodu a pohlavia. Mali by cítiť istotu, že sa môžu pýtať  bezpečne.
• Byť dobrou oporou: Deti by sa mali naučiť byť kamarátmi a podporovať svojich spolužiakov, nezávisle na ich identite a prejave. Je dôležité ukazovať lásku a rešpekt voči všetkým.
• Nezmyselnosť škatuliek: Deti by mali chápať, že škatuľky a očakávania, aké si spoločnosť klade na chlapcov a dievčatá, nemusia byť vždy správne a že nie je dôležité prispôsobovať sa im.

ROLA ŽENY A MUŽA

Definovanie roly ženy a muža i deľby práce medzi nimi sa v tradičnom chápaní odvíja od tehotenstva a pôrodu ako životného predurčenia ženy. Biologické materstvo sa tak povyšovalo na východiskový princíp prerozdelenia práce a moci v spoločnosti. Inými slovami: Spoločnosť očakávala, aby žena fungovala tak, akoby celý život bola „matkou“ – človekom bezplatne a sebaobetavo sa starajúcim o iných, teda nielen o deti, ale aj o iných ľudí, skutočne odkázaných ale aj neodkázaných na pomoc a starostlivosť. S tým súviselo aj očakávanie, že ženy budú tak v súkromnej, ako aj vo verejnej sfére predovšetkým poskytovať servis odvíjajúci sa od potrieb iných, nie od svojich potrieb a že muži budú mať naopak povinnosť zabezpečovať rodinu finančne.

Rola ženy a muža vo spoločnosti sa v priebehu času a v rôznych kultúrach menila a vyvíjala. Dnes už nie je jednoznačná a závisí od mnohých faktorov, ako sú kultúra, spoločenské normy, hodnoty a osobné presvedčenia.

Tradične sa žene pripisovala úloha starostlivosti o domácnosť, deti a rodinu, zatiaľ čo muži boli často zodpovední za zabezpečovanie finančných prostriedkov a ochranu rodiny. Tieto tradičné pohlavné role sa však menia v dôsledku zmien v sociálnom a ekonomickom prostredí. V moderných spoločnostiach je dôležité chápať, že ženy aj muži majú rovnakú hodnotu a právo na všetky príležitosti a možnosti. Ženy majú právo byť aktívnymi účastníkmi pracovného života, politiky, vedy, umenia a ďalších oblastí rovnako ako muži. Je dôležité pripomenúť, že rovnosť neznamená identitu. Každý jednotlivý muž a žena môže mať svoje vlastné záujmy, schopnosti a túžby. Dôležité je podporovať individuálne výberu a rešpektovať rôznorodosť. Rola ženy a muža je teda komplexná a obohatená rôznymi faktormi. V súčasnej dobe sa zdôrazňuje dôležitosť rovnosti pohlaví a rešpektovanie individuálnych práv a slobôd každého jednotlivca, nezávisle od ich pohlavia.

RODOVÉ STEREOTYPY

Rodové stereotypy sú zjednodušené, nerealistické obrazy „mužskosti” a „ženskosti”, idealizované a očakávané vzory, ktoré nás sprevádzajú vo všetkých oblastiach života. Tým, že sa reprodukujú, utvárajú zdanie prirodzenosti a samozrejmosti.

Vo svojich dôsledkoch poškodzujú dievčatá a chlapcov, ženy a mužov, pretože im bránia v rozvoji vlastnej individuality (napr. pri výbere povolania, pri rozvíjaní svojich záľub, ale aj vo vzťahoch s inými ľuďmi). Na základe týchto predstáv o mužskosti a ženskosti sú ženy a muži hodnotení, napríklad, ako správni/nesprávni, zoženštení/mužatky, normálni/nenormálni. Na základe týchto predstáv vzniká aj ideálny obraz o deľbe práce v spoločnosti medzi mužmi a ženami, inými slovami, o tom, čo je „ženská“ práca a čo je „mužská“ práca. Tento obraz vyplýva z ideologickej definície „pravej“ mužskosti a ženskosti.

Rodová rovnosť sa nestavia proti rôznorodosti mužov a žien. Je alternatívou k súčasnej spoločenskej hierarchii, ktorá znevýhodňuje najmä ženy a, naopak, privileguje najmä mužov. Cieľom rodovej rovnosti je vytvoriť rešpektujúci priestor pre každú ženu a každého muža, aby realizovali v živote svoj vnútorný potenciál naplno, bez ohľadu na tradične predpisované rodové role jednotlivým pohlaviam.

Sociologické výskumy uskutočnené na Slovensku potvrdzujú, že náš každodenný mikrosvet i makrosvet nesie znaky rozdelenia na ženský a mužský svet: Za univerzálne ľudské vlastnosti ľudia na Slovensku považujú toleranciu, rozvážnosť či autoritu v zamestnaní, ako prevažne ženské vlastnosti (t.j. vlastnosti správnej ženy) vnímajú schopnosť postarať sa o domácnosť, jemnosť, citlivosť k problémom druhých, príjemný vzhľad a krásu, a ako prevažne mužské vlastnosti schopnosť finančne zabezpečiť rodinu, samostatne sa rozhodovať, autoritu v rodine, podnikavosť, fyzickú silu, túžbu vyniknúť v práci.

Ak si vlastnosti označované ako „ženské“ nárokujú výlučne hostiteľky a vlastnosti chápané ako „mužské“ výlučne hostiteľov, vzniká problém, čo si s nimi počať v spoločnom svete. Keď uvažujeme o ľuďoch ako o ženách a mužoch, zvykneme paradoxne namiesto podobnosti, ktorá ich ako ľudí zbližuje, zdôrazňovať rozdielnosť, ktorá ich ako ľudské bytosti ženského a mužského pohlavia odlišuje. Stačí, ak si pripomenieme bežne zaužívané označenie opačné pohlavie. Na presvedčení o opačnosti žien a mužov stavajú i masmédiá, keď nám ponúkajú relácie typu Opposite sex či iné produkty plné prvoplánového humoru o tom, ako si On a Ona nemôžu rozumieť, lebo sú jednoducho „opační“.

Napriek skalopevnosti presvedčenia o „opačnosti“ pohlaví však faktom ostáva, že žena i muž prináležia k tomu istému druhu Homo sapiens. Faktom je aj to, že rozdiely medzi DNA ženy a DNA muža sú nepatrné. Sú sotva väčšie ako rozdiely medzi dvoma ľuďmi bez ohľadu na ich pohlavie. Prečo teda práve ženu a muža považujeme za natoľko „opačných“, že od nich očakávame iné životné cesty, iné pracovné zaradenia či iné vlastnosti, schopnosti a záujmy?

Prečo, samozrejme, predpokladáme, že dve ženy či dvaja muži majú viac spoločného než žena a muž? O sile tohto presvedčenia vypovedá aj chápanie ženy a muža ako dopĺňajúcich sa bytostí. Proti dopĺňaniu sa ľudí v spolužití a spolupráci iste niet čo namietať, ale je to naozaj tak, že jedna ľudská bytosť ženského pohlavia má presne tú polovicu vlastností, schopností a záujmov potrebných pre život, ktoré tá druhá ľudská bytosť mužského pohlavia nemá, a naopak? Nie je to všetko o čosi zložitejšie? Za najdôležitejší krok pri poznávaní rodového usporiadania spoločnosti a z toho vyplývajúcej deľby práce sa považuje poznanie rozdielu medzi biologicky daným pohlavím a sociokultúrnym rodom, čiže ženskou a mužskou sociálnou rolou. Preto venujeme najväčší priestor práve rozkrývaniu očakávaní, noriem a predsudkov, ktoré ovplyvňujú naše predstavy o „správnej“ žene a „správnom“ mužovi, a formujú aj očakávania, normy a predsudky spojené s rodovou deľbou práce.

Mnoho príbehov dokazuje, že s odhodlaním a snahou sa dá dosiahnuť aj to, čo sa na prvý pohľad zdá nemožné. Poukazovať na niekoho, že je slabší alebo silnejší cez rodové stereotypy neplatí.

SARAH BREEDLOVE

Madam C.J. Walker, pôvodným menom Sarah Breedlove, bola americká podnikateľka a filantropka, ktorá sa stala jednou z prvých self-made milionárok vo Spojených štátoch. Narodila sa 23. decembra 1867 v chudobnej rodine bývalých otrokov v Louisiane. Jej príbeh je príkladom odhodlania, tvrdej práce a inovácie, ktoré ju priviedli k úspechu. Madam C.J. Walker sa stretávala s rôznymi ťažkosťami počas svojho života. Po strate rodičov a rozvodoch sa ocitla v chudobe so svojím malým synom. Trpela vlasovými problémami, ktoré boli spôsobené chemickými prípravkami, ktoré vtedy používali na úpravu vlasov. To ju motivovalo hľadať riešenie a vytvoriť vlastné produkty na starostlivosť o vlasy.

Foto: Who Is A’Lelia Walker, Madam CJ Walker’s Daughter & Harlem Renaissance Figure? (townandcountrymag.com)

Svojimi skúsenosťami a poznatkami začala vyvíjať vlasové prípravky. V roku 1905 založila firmu pod názvom „Madam C.J. Walker Manufacturing Company“ a začala predávať svoje výrobky. Pre jej inovatívne produkty bola veľká dopyt a jej firma rýchlo rástla. Avšak jej úspech nebol iba v oblasti podnikania. Stala aj významnou postavou v komunite a angažovala sa v boji za práva žien a Afroameričanov. Okrem toho poskytovala finančnú podporu rôznym charitatívnym a vzdelávacím organizáciám. Madam C.J. Walker ukázala, že tvrdá práca, odhodlanie a inovácia môžu prevýšiť ťažkosti a prekážky. Jej príbeh je príkladom toho, ako sa z chudobnej ženy stala úspešnou podnikateľkou a filantropkou v dobe, keď ženy a Afroameričania mali obmedzené príležitosti. Jej dedičstvo zostáva ako inšpirácia pre tých, ktorí sa snažia dosiahnuť svoje ciele a prekonať prekážky.

MALALA YOUSAFZAI

Malala Yousafzai je pákistanská aktivistka a obhajkyňa práva na vzdelanie, ktorá sa stala medzinárodne známou. Narodila sa 12. júla 1997 v meste Mingora v údolí Swat v Pakistane.

V mladom veku sa Malala začala angažovať v otázkach vzdelávania dievčat, keď začala písať blog pre BBC pod pseudonymom, kde opisovala život v oblasti, kde Taliban zakázal dievčatám chodiť do školy. Otvorene kritizovala extrémistický režim a zastávala právo na vzdelanie pre všetkých.

V roku 2012 sa stala cieľom útoku Talibanu, keď bola na ceste do školy postrelená. Útok prežila a po dlhej rekonvalescencii sa stala ešte väčším symbolom boja za právo na vzdelanie a za rovnosť žien. Malala sa stala najmladšou laureátkou Nobelovej ceny za mier v roku 2014, keď malo jej úsilie pozitívny vplyv na celosvetový pohľad na problémy vzdelávania a rovnosti. Jej príbeh a odhodlanie inšpirujú mnohých ľudí po celom svete a ukazujú, že aj mladí jednotlivci môžu mať veľký vplyv na spoločnosť a bojovať za spravodlivosť a zmene. Malala pokračuje vo svojej práci na pomenovanie problémov vzdelávania, diskriminácie a extrémizmu a zároveň sa zasadzuje za rovnoprávnosť a práva žien.

Foto: wikipedia

SLABE VERSUS SILNÉ POHLAVIE?

Keď hovoríme o „slabom“ a „silnom“ pohlaví, prekračujeme hranicu opisu biologických predpokladov pre vytváranie svalovej hmoty. „Slabosť“ a „sila“ sú v našej spoločnosti hodnotené kladným alebo záporným znamienkom. „Slabosť“ a „sila“ rozhodujú o deľbe práv a povinností. Samotná definícia toho, čo považujeme za „slabé“ a čo za „silné“, závisí od konkrétneho miesta a konkrétneho času.

Hoci zľudovené obrazy a médiá na Slovensku počítajú s nespochybniteľným obrazom mužskosti a ženskosti, predstava o ženách ako o „slabom“ pohlaví sa ťažko zhodne so skutočnosťou, že práca určuje život a osud žien omnoho intenzívnejšie, než je tomu u mužov. Predstava o ženách ako o „slabom“ pohlaví sa ťažko zhodne napríklad so skutočnosťou, že ženy zabezpečujú svojou prácou nielen svoj vlastný život, ale najmä prežitie svojich detí, a aj prežitie muža.

Ženy v celosvetovom meradle vykonávajú podľa údajov OSN 70 % práce, predovšetkým neplatenej práce. Za 70 % vykonanej práce dostávajú len 10 % celkového celosvetovo dosiahnutého príjmu. Väčšina práce vykonanej ženami ostáva neviditeľná. A predstava o „slabom“ pohlaví sa ťažko zhodne aj so skutočnosťou, že i na Slovensku ženy spravidla nesú dvojitú až trojitú záťaž (zamestnania, starostlivosti o deti a domácnosť). Jeden sociologický prieskum, ktorý použijeme ako príklad, hovorí, že ťarcha každodennej zodpovednosti za chod domácnosti leží predovšetkým na ženách. Žena zásadne perie, varí, upratuje a umýva riad. Podiel mužov na týchto prácach v domácnosti je minimálny.

Ako to  vyzerá so „slabosťou“ žien zoči-voči týmto každodenným úkonom, ktorých vykonávanie si vyžaduje nemálo sily? Podstatu chápania „sily“ mužov naopak zviditeľní fakt, že muži vlastnia 95 % svetového bohatstva, ako aj údaje o tom, ako sa podieľajú na neplatenej každodennej práci v domácnosti.

Kto vo vašej domácnosti vykonáva nasledujúce činnosti?
Činnosť/Škála v %	Zásadne muž	Skôr muž	Obaja rovnako	Skôr žena	Zásadne žena
Varenie	1	1	16	37	45
Umývanie riadu	1	1	23	45	31
Bežné nákupy	0	1	30	46	19
Upratovanie	0	1	21	42	36
Pranie	0	0	6	37	56

Odpovede poskytli ženy.

DEĽBA PRÁCE

Deľba práce predstavuje špecializáciu a rozdelenie jednotlivých pracovných činností. V dnešných moderných spoločnostiach v porovnaní s tradičnými spoločnosťami spôsobuje obrovský nárast vzájomnej – aj ekonomickej – závislosti ľudí na celom svete.

Pojem práca zahŕňa všetky ľudské činnosti, ktoré sú potrebné pre vytváranie a udržiavanie života bez ohľadu na to, či sú platené alebo neplatené.

Táto deľba práce sa pritom vzťahuje tak na profesie, teda na spravidla platenú prácu (učiteľka, programátor, kaderníčka, zámočník, textilná výtvarníčka, sochár atď.), ako aj na neplatenú prácu v domácnosti a pri starostlivosti o deti, seniorov, chorých. Deľba práce často vychádza aj zo zdanlivo samozrejmého predpokladu, že to či ono pohlavie je “prirodzene“ predurčené na to, aby vynakladalo úsilie na udržiavanie vzťahov, teda na prácu na vzťahoch, aby sa špecializovalo na city a starostlivosť o ne, či na veci verejného záujmu a ich spravovanie, na tvorivosť a pod.