Základná otázky o rode a pohlaví

Základná otázky o rode a pohlaví

Milí rodičia, vítame vás pri téme rod a pohlavie. Je dôležité mať otvorený dialóg s vašimi deťmi o týchto témach, pretože im to môže pomôcť lepšie porozumieť sebe samým a svetu okolo nich. Otvorená komunikácia o týchto témach vytvára vzdelanú a tolerantnú spoločnosť, v ktorej každý má právo byť sám sebou.

Štruktúra ideálneho rozhovoru rodičov a rodinných príslušníkov s dieťaťom o téme rod a pohlavie. Vždy však svoj prístup prispôsobte veku a potrebám vašich detí.

1. Vysvetlenie pojmov:

Začnite tým, že vysvetlíte základné pojmy, ako je rod a pohlavie. Pohlavie sa vzťahuje k fyziologickým a biologickým rozdielom medzi mužmi a ženami, zatiaľ čo rod sa týka spoločenských a kultúrnych očakávaní spojených s pohlavím.

2. Rovnosť pohlaví:

Podčiarknite dôležitosť rovnosti pohlaví. Vysvetlite, že v dnešnej dobe sa v spoločnosti usilujeme o to, aby ženy a muži mali rovnaké príležitosti a práva. Rovnosť pohlaví nám pomáha vytvárať spravodlivejšiu spoločnosť.

3. Rôznorodosť:

Rozprávajte o rôznorodosti a tom, ako každý jednotlivec je jedinečný. Žiadne dve osoby nie sú úplne rovnaké, a to platí aj pre rod a pohlavie. Uistite sa, že vaše deti vedia, že môžu byť sami sebou a nemusia sa stretávať s očakávaniami iných.

4. Rešpektovanie individuálnych identít:

Zvýraznite význam rešpektovania individuálnych identít. Podporte svoje deti v tom, aby sa cítili pohodlne a sebavedomo v tom, kým sú. Ukážte im, že je dôležité rešpektovať aj identitu iných ľudí.

5. Otvorená komunikácia:

Zvýraznite dôležitosť otvorenej komunikácie medzi vami a vašimi deťmi. Nechajte ich vedieť, že vás môžu kedykoľvek oslovovať so svojimi otázkami alebo obavami ohľadom týchto tém.

6. Odpovedanie na otázky:

Uistite sa, že ste pripravení odpovedať na otázky vašich detí. Niektoré otázky môžu byť zložité, ale snažte sa odpovedať úprimne a primerane ich veku.

7. Príklady zo sveta:

Pripomeňte im príklady osobností, ktoré bojovali za rovnosť pohlaví a za práva žien. Tieto príbehy môžu byť inšpiráciou pre ich vlastné myšlienky a presvedčenia.

8. Podpora a porozumenie:

Nakoniec, uistite sa, že vaše deti cítia vašu podporu a porozumenie. Zdvihnite ich sebavedomie tým, že ich povzbudíte, aby sa stali svedomitými a zodpovednými jednotlivcami vo vzťahu k témam rod a pohlavie.

Utkvelá predstava o „vrodenej“ ženskosti a mužskosti ponecháva bokom fakt, že dieťa prichádza do sveta formovaného kultúrnym vzorcom dvojrodovosti a že socializácia dievčatka alebo chlapčeka v každom okamihu jeho života prebieha v tomto rozdelenom a hierarchicky usporiadanom svete.

Ale nie vždy boli muži tými silnými a ženy tými krásnymi.

Téma bojovných žien získava stále väčšiu pozornosť a dôležitosť. Historicky boli ženy v bájkach často zobrazované ako pasívne postavy čakajúce na záchranu, no s narastajúcou povedomím o rovnosti a inklúzii sa mení aj spôsob, akým sú ženy zobrazované. Tu sú niektoré príklady bojovných žien:

Mulán: Legendárna postava z čínskej kultúry, ktorá sa vydáva na vojenskú misiu namiesto svojho otca. Vyvinie sa v odvážnu bojovníčku, ktorá zmení priebeh vojny.

Wonder Woman (Wonder Woman): Komiksová postava, ktorá je známa svojou silou, odvahou a odhodlaním. Je princeznou Amazóniek a bráni svet pred nebezpečím.

Elsa (Frozen): Postava zo známeho animovaného filmu, ktorá sa vyrovnáva so svojimi mocami a prekonáva prekážky, aby zachránila svoje kráľovstvo.

Katniss Everdeen (The Hunger Games): Hlavná postava dystopického románu, ktorá sa stáva symbolom odporu a boja proti totalitnému režimu.

Xena: Princezná vojak (Xena: Warrior Princess): Hlavná postava televíznej série, ktorá je dobrodružnou bojovníčkou bojujúcou za spravodlivosť a ochranu slabých.

Rey (Star Wars): Nová generácia Star Wars filmov priniesla postavu Rey, ktorá je jednou z hlavných postáv, snaží sa zistiť viac o svojej minulosti a stáva sa zručnou bojovníčkou.

Tieto postavy ukazujú, že ženy môžu byť silné, odvážne a nezávislé postavy v literatúre, schopné prekonať výzvy a ovplyvňovať svet okolo seba. Ich príbehy prispievajú k posilneniu sebavedomia a sebaúcty mladých dievčat, ktoré nachádzajú inšpiráciu v ich odhodlaní a úspechoch.

A teraz niekoľko skutočných bojovníčok…

Medzi najsilnejšie ženy na svete patria rôzne osobnosti, ktoré sa prejavujú nielen fyzickou silou, ale aj odhodlaním, vedením a prínosom pre spoločnosť. Tu je niekoľko príkladov:

Serena Williams: Americká tenistka, ktorá patrí medzi najlepšie tenistky všetkých čias. Jej úspechy a prístup k tréningu ju urobili vzorom pre mnoho ľudí.

Angela Merkelová: Bývalá nemecká kancelárka, ktorá stála v čele jedného z najväčších európskych štátov. Je známa svojím vedením a politickými úspechmi.

Malala Yousafzai: Pakistanská aktivistka za právo dievčat na vzdelanie. Získala Nobelovu cenu za mier za svoj odvážny boj za vzdelávanie a rovnoprávnosť.

Ruth Bader Ginsburgová: Bývalá sudkyňa Nejvyššieho súdu USA, ktorá bojovala za práva žien a rovnosť pohlaví. Jej právne rozhodnutia zanechali významný odkaz v oblasti práva.

Aung San Suu Kyi: Mjanmarská aktivistka, získala Nobelovu cenu za mier (1991) za svoju neúnavnú prácu na obranu demokracie a ľudských práv.

Wangari Maathai: Keňská aktivistka a vedecká pracovníčka, získala Nobelovu cenu za mier (2004) za svoje úsilie v oblasti ochrany životného prostredia a ženských práv.

Tieto ženy ukazujú, že sila môže byť prejavom odvahy, boja za svoje presvedčenie a prínosom pre spoločnosť. Svojimi úspechmi a príkladom inšpirujú ďalšie ženy po celom svete.

Keď sme použili príklad silných žien, poďme si uviesť príklad aj z druhej strany a napísať o možnosti, ktorú využíva čoraz viac mužov.

Materská dovolenka a muži

Slovenská materská pre otcov patrí k najštedrejším politikám svojho druhu na svete. Dnes ju využíva každý štvrtý otec. Problémom je, keď otcovia poberajú materskú a súbežne vo veľkej miere pracujú, vyplýva z komentáru Inštitútu finančnej politiky.

V ostatných rokoch na Slovensku rýchlo rástol počet otcov na materskej (poberajúcich materské počas rodičovskej dovolenky). V roku 2018 materskú poberalo takmer desaťtisíc otcov. Len za prvý polrok v roku 2019 si nárok na materskú uplatnilo už šesť a pol tisíca mužov. V posledných rokoch nastalo na Slovensku niekoľko zmien, ktoré zvyšujú motiváciu otcov stráviť niekoľko týždňov s novonarodeným dieťaťom. V rokoch 2016 a 2017 vzrástlo materské v pomere k predošlému príjmu a od roku 2017 aj maximálne možné materské. Od roku 2019 môžu ísť na materskú obaja rodičia súčasne, ak majú viac než jedno dieťa vo veku do troch rokov.

Materská pre otcov má, okrem iného, riešiť postavenie žien na trhu práce. V roku 2014 malo Slovensko najnižší podiel zamestnaných matiek malých detí v EÚ. K tomu prispievajú aj dlhé materské a rodičovské dovolenky, na ktoré chodia väčšinou matky. Dôsledkom sú dlhodobo nižšie príjmy a nižšie dôchodky.

Matky zarábajú spravidla menej ako bezdetné ženy, keďže materská môže znamenať spomalenie kariéry. Takzvaná štatistická diskriminácia hrozí aj bezdetným ženám v prípade, že ich zamestnávatelia očakávajú, že budú mať deti v dohľadnej dobe.

Muži na materskej znižujú rodové rozdiely v príjmoch

Ak by muži chodili na materskú viac, mohol by sa zmenšiť rodový rozdiely v odmeňovaní, ktorý je na Slovensku šiesty najvyšší v EÚ. Ženy v porovnaní s mužmi zarábajú na Slovensku v priemere o 19 percent menej, pričom príjem žien klesá aj s počtom detí.

Jedným z riešení nerovností sú práve materské dovolenky pre otcov. Zavádzať ich začali škandinávske krajiny v deväťdesiatych rokoch s cieľom zlepšiť pozíciu žien na trhu práce, čo môže viesť aj k dlhodobo rovnomernejšej deľbe starostlivosti o deti a domácnosť.

Na materskú dovolenku chodí viac otcov, dnes takmer každý štvrtý otec. Dôvodom je nárast materského v pomere k predošlému príjmu aj väčšie povedomie o tejto možnosti. Výsledkom je aj skorší návrat matiek na trh práce. V ostatných rokoch však vzrástol aj podiel pracujúcich otcov, ktorí súbežne poberajú materské. Pre materskú sa rozhodnú otcovia v určitých špecifických situáciách, ide napríklad často o mužov s nadpriemerným príjmom. Polovica otcov, ktorí šli na materskú v roku 2019 zarábala nadpriemernú mzdu. Pravdepodobnosť, že otec pôjde na materskú, rastie aj vtedy, ak matka zarába viac než otec.

Vyšší príjem v porovnaní s mužom prispieva ku skoršiemu návratu ženy-matky do práce. Do práce tiež skôr nastupujú matky, ktoré pracovali aj tesne pred pôrodom. Pravdepodobnosť, že otec pôjde na materskú je tiež vyššia, keď je jeden z rodičov živnostník (SZČO). Príčinou môže byť, že SZČO otcovia popri materskej môžu ďalej pracovať, navyše pri poberaní materského neplatia odvody.

Počet otcov na materskej rastie aj so vzdelaním otca a matky. Matky s vyšším vzdelaním v porovnaní so zvyšnými matkami nastupujú do práce mierne skôr a materská otca môže byť vítaným spôsobom ako zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Predpokladá sa aj to, že muži a ženy s vyšším vzdelaním sú častejšie zástancami rodovej rovnosti.

Naopak, oveľa menej využívajú možnosť ísť na materskú otcovia z marginalizovaných rómskych komunít.

Matky majú nárok na 34 týždňov materskej spojenej s materským, otcom náleží ďalších 28 týždňov materského vo výške 75 percent ich hrubého príjmu. Rodičia tak v priemere dostanú sto percent svojho predošlého čistého príjmu. Otcovia môžu materské čerpať počas rodičovskej dovolenky, na ktorú majú otec i matka nárok do troch rokov dieťaťa. V súčasnosti takmer tretina otcov popri materskej pracuje. V poslednom roku klesol podiel pracujúcich otcov popri materskej, čo môže byť aj výsledkom kontroly Sociálnej poisťovne, ktorá začala sledovať, či otcovia popri materskej pokračujú v práci tak ako pred ňou.

Viac než polovicu svojho predošlého príjmu zarobilo 43 % otcov a 23  % viac než 90 % svojho predošlého príjmu. Vysoký príjem pritom môže indikovať, že títo otcovia popri materskej pracovali na nezmenený úväzok a materskú netrávili doma s dieťaťom. Práca otca popri materskej, pri ktorej sa nestíha starať o dieťa však ide proti cieľom takejto politiky, keďže čím viac otcovia popri materskej zarábajú, tým neskôr matky nastupujú do práce.

Základné pojmy

Termín SEXUÁLNA ORIENTÁCIA je v súčasnosti používaný ako zastrešujúci pojem pre vzťahovú, citovú a sexuálnu orientáciu, pre pociťovanie príťažlivosti voči ľuďom toho istého, odlišného rodu/pohlavia i ľuďom, ktorí sa identifikujú ako nebinárni, transrodoví a i. Súčasne sa nelimituje iba na pociťovanie príťažlivosti s ohľadom na pohlavie/rod druhého človeka, ale zahŕňa jeho charakteristiky ako osobnosť, vek, fyzické znaky, etnicitu, vieru, spoločenské umiestnenie a iné.

Niektoré organizácie (napr. Americká asociácia pre poradenstvo – Ginicola, Smith, Filmore, 2017) či odborníci/-čky navrhujú, aby termín sexuálna orientácia bol úplne nahradený termínom citová (affectional) orientácia. V závislosti od individuality každého človeka a ďalších okolností jeho života (spoločenské postoje, vplyv rodiny, náboženstva a pod.) si svoju orientáciu začínajú postupne uvedomovať v predpubertálnom veku a jej uvedomovanie a preskúmavanie pokračuje. Mladí ľudia bývajú neraz spochybňovaní v čase, keď začínajú vnímať a pomenovávať svoju orientáciu, často im hovoria, že sa „len hľadajú”, že „ich to prejde” a „je to teraz v móde”. Ako sa však ukazuje (napr. Hicks, Milton, 2014) aj na základe výskumných zistení či poznatkov z psychologickej praxe, sexualita je menlivá, nemusí byť v čase stála a jej prejavovanie závisí aj od rôznych okolností. Tak sa môže stať, že niekto, kto sa dlho vnímal a žil v partnerskom vzťahu s človekom iného rodu/pohlavia, nájde partnera/-ku toho istého rodu/pohlavia a má s týmto človekom šťastný a uspokojivý život. Rovnako niektorí ľudia nedefinujú svoju orientáciu na základe pohlavia/rodu toho človeka, ktorý ich priťahuje, ale s ohľadom na jeho iné vlastnosti, napr. osobnosť.

IDENTITA SEXUÁLNEJ ORIENTÁCIE predstavuje to, ako sa konkrétny človek identifikuje na základe svojho prežívania príťažlivosti voči niekomu, svojho správania a vzťahov. T. j. žena, ktorá je v dlhodobom vzťahu so ženou, sa môže identifikovať ako bisexuálna a nie ako lesba, pretože mala alebo môže mať vzťahy aj s mužmi; muž sa identifikuje ako heterosexuál, hoci máva vzťahy (alebo sex) aj s mužmi; muž sa môže identifikovať ako gej, hoci žiaden vzťah s mužom ešte nemal. Nie vždy tak identita korešponduje s prežívanými skúsenosťami v oblasti sexuálnej/vzťahovej orientácie alebo nemusí korešpondovať s aktuálnym správaním. „Identita sexuálnej orientácie zahŕňa, ako sa identifikujeme v osobnej a verejnej oblasti, a je kľúčovým elementom v tom, ako sú robené rozhodnutia v oblasti vzťahov či interpersonálnych oblastiach…“ (APA, 2009).

RODOVÁ DISKRIMINÁCIA je forma nerovnosti a nespravodlivosti, ktorá je založená na pohlaví alebo rodovej identite jednotlivca. Ide o neprimerané zaobchádzanie s niekým na základe toho, či je muž alebo žena, alebo na základe toho, ako sa jednotlivec identifikuje sám voči svojej rodovej príslušnosti.

Diskriminácia môže prejaviť rôznymi spôsobmi:

Zamietnutie príležitostí: Odmietanie niekomu prístup k príležitostiam, vzdelávaniu, zamestnaniu alebo iným oblastiam života na základe jeho pohlavia alebo rodovej identity.

Menejcenné zaobchádzanie: Dávať niekomu pocit, že je menejcenný alebo nedôstojný na základe jeho pohlavia.

Platová nerovnosť: Platový rozdiel medzi rovnakými pracovnými pozíciami len preto, že daná osoba je muž alebo žena.

Stigmatizácia a ponižovanie: Zosmiešňovanie, hanobenie alebo ponižovanie niekoho na základe jeho rodovej identity.

Obmedzenie slobody: Odmietanie určitých práv a slobôd jednotlivcov len preto, že ich rodová identita nespadá do konvenčných očakávaní.

Stereotypy: Predpokladanie, že niekto sa bude správať určitým spôsobom len na základe jeho pohlavia alebo rodovej identity.

POHOVORME SI V RODINNOM PROSTREDÍ

Rodová diskriminácia porušuje princíp rovnosti a práv jednotlivcov bez ohľadu na ich rodovú identitu. Každý by mal mať právo na rovnaké príležitosti, rešpekt a spravodlivé zaobchádzanie bez ohľadu na to, či je muž, žena alebo identifikuje sa inak.

Rodičia môžu svojich detí motivovať k otvorenému a úctivému mysleniu o rôznorodosti a rodovej rovnosti. Tieto otázky môžu podnietiť rozhovor a reflexiu o rôznych aspektoch rodovej rovnosti a diskriminácie. Je dôležité podporiť deti v kritickom myslení a otvorenosti voči rôznym perspektívam a skúsenostiam.

• Ako vnímaš rôzne povolania a ich úlohy ľudí vo svete?
• Aké vlastnosti sú podľa teba dôležité pre každého človeka, bez ohľadu na ich pohlavie?
• Poznáš nejaké príklady žien, ktoré boli úspešné v tradične mužských povolaniach alebo naopak?
• Ako vnímaš zodpovednosti a úlohy v rodine? Sú niektoré povinnosti podľa teba viazané iba na niektoré pohlavie?
• Aké sú tvoje názory na stereotypy o mužoch a ženách, ktoré vidíš v médiách alebo vo svojom okolí?
• Aký význam má pre teba to, že všetci ľudia majú rovnaké práva a možnosti, nezávisle od svojho pohlavia? Súhlasíš s tým, alebo máš iný názor?
• Aké sú tvoje skúsenosti s tým, ako sa správajú chlapci a dievčatá vo škole alebo vo vašom okolí?
• Ak by si sa stretol(a) so situáciou, kde by sa niekto iný cítil diskriminovaný na základe pohlavia, čo by si urobil(a)?
• Ako by si sa cítil(a), keby si bol(a) vystavený(á) rodovej diskriminácii? Ako by si sa s tým vysporiadal(a)?
• Ak by si si mohol(a) vybrať akúkoľvek prácu alebo činnosť, bez ohľadu na pohlavie, čo by to bolo?

ZMENA POHLAVIA

Na Slovensku umožňuje zákon zmenu pohlavia podľa zákona č. 147/2018 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenou pohlavia a príjmom mena. Tento zákon umožňuje osobám, ktoré cítia diskomfort s priradeným pohlavím a identifikujú sa s opačným pohlavím, aby mohli legálne zmeniť svoje pohlavie v evidenciách štátu a prípadne aj meno.

Zákon stanovuje, že na zmenu pohlavia sa vzťahuje niekoľko podmienok, vrátane:

Veku: Osoba musí mať aspoň 18 rokov. Osoba mladšia ako 18 rokov môže podať žiadosť len so súhlasom zákonného zástupcu a odborného posudku psychológa alebo psychiatra.

Trvalého neprirodzeného stavu: Osoba musí preukázať, že sa nachádza v trvalom neprirodzenom duševnom a pohlavnom stave, ktorý je spôsobený biologickými a psychickými faktormi.

Dôkazu o stave: Osoba musí predložiť odborný posudok psychológa alebo psychiatra, ktorý potvrdí trvalý neprirodzený duševný a pohlavný stav. Posudok je súčasťou žiadosti. Zmena pohlavia je vykonávaná úradne a môže sa týkať nielen evidencie pohlavia, ale aj mena, pokiaľ si to osoba praje.

Zmena pohlavia je komplexný a individuálny proces, ktorý zahŕňa fyzické, emocionálne a sociálne aspekty. Nižšie popisujeme obvyklý proces zmeny pohlavia.

Samoobjavenie a sebadefinícia: Osoba si uvedomí, že jej vnútorná identita nezodpovedá jej pohlaviu pridelenému pri narodení. Začne sa samostatne zaoberať svojou rodovou identitou a rozmýšľa o možnosti zmeny pohlavia.

Psychoterapia a konzultácie: Mnohí jednotlivci vyhľadajú psychoterapiu alebo konzultácie s odborníkmi na rodovú identitu, aby získali lepšie pochopenie svojej situácie a prebehli proces samopreskúmania.

Diagnóza a hodnotenie: V niektorých krajinách je vyžadovaná diagnostika rodovej dysforie – stavu, kedy osoba cíti nesúlad medzi svojou vnútornou identitou a pohlavím prideleným pri narodení. Osoba môže byť posudzovaná psychológmi, psychiatrami alebo inými odborníkmi.

Hormonálna terapia: Mnoho transrodových osôb sa rozhodne podstúpiť hormonálnu terapiu, ktorá zahŕňa užívanie hormónov, ktoré sa zhodujú s ich rodovú identitou. To môže mať za následok zmeny v ich fyzickom vzhľade.

Chirurgické zákroky: Niektorí ľudia sa rozhodnú pre chirurgické zákroky na zmenu svojich primárnych a sekundárnych pohlavných znakov, aby sa lepšie zhodovali so svojou rodovou identitou. Tieto zákroky môžu zahŕňať mastektómiu, hysterektómiu, vaginoplastiku, metoidioplastiku atď.

Právne a sociálne zmeny: Zmena pohlavia sa môže týkať aj právnych a sociálnych aspektov, ako je zmena mena a pohlavia v oficiálnych dokumentoch, vyhotovenie nových identifikačných dokladov, rozmýšľanie o svojom novom mieste vo svete a v spoločnosti.

Rodinná a sociálna podpora: Počas celého procesu je dôležitá podpora od rodiny, priateľov a komunity. Zmena pohlavia môže ovplyvniť vzťahy a sociálnu interakciu, a preto je dôležité mať okolo seba podporu a pochopenie.

Ukotvenie nového pohlavia: Proces zmeny pohlavia nekončí na určitom bode. Je to kontinuálny vývoj, ktorý môže zahŕňať úpravy v rôznych aspektoch života v závislosti od individuálnych potrieb.

Proces zmeny

Proces zmeny pohlavia je unikátny a individuálny. Nie všetci jednotlivci podstupujú rovnaké kroky a niektorí môžu zvoliť len niektoré z aspektov, ktoré som opísal. Tento proces je vedený želaním a potrebami jednotlivca a jeho zdravotnými a psychologickými faktormi.

Zmena pohlavia je osobnou a citlivou témou, a preto je dôležité zachovať rešpekt voči ľuďom, ktorí sa rozhodnú pre tento krok. Sklamanie alebo ťažkosti môžu nastať z viacerých dôvodov, ako je nedostatočná podpora, sociálny tlak, psychologické úskalia alebo individuálne životné okolnosti, či zdravotné problémy. Je dôležité zdôrazniť, že každý príbeh je unikátny a jedinečný. Tu sú niektoré príklady, kedy niekto mohol pocítiť sklamanie v súvislosti so zmenou pohlavia:

Nedostatočná podpora: Ak niekto nezískal podporu od rodiny, priateľov alebo spoločnosti po zverejnení svojej zmeny pohlavia, môže to viesť k pocitu osamelosti, nechápania a sklamania.

Očakávania a realita: Niekedy môžu byť očakávania ohľadom zmeny pohlavia nereálne a následná realita môže byť odlišná. To môže viesť k sklamaniu, pokiaľ sa očakávania nesplnia.

Psychologické ťažkosti: Zmena pohlavia môže priniesť so sebou aj psychologické nároky a výzvy. Niekto sa môže cítiť nesprávne, aj keď fyzicky zmenil svoje pohlavie.

Sociálna stigmatizácia: Stigma a diskriminácia voči transrodovým jednotlivcom môže viesť k sklamaniu a zúfalstvu. Nedostatok inkluzivity a akceptácie zo strany spoločnosti môže byť veľmi ťažký.

Sociálny tlak: Niekto môže cítiť tlak zo strany svojho okolia alebo spoločnosti na to, aby sa cítil určitým spôsobom. To môže viesť k tomu, že osoba zmení pohlavie, aj keď to nie je jej skutočná identita.

Fyzické zmeny: Zmena pohlavia môže priniesť s sebou fyzické zmeny, ktoré môžu byť iné, než sa očakávalo. Tieto zmeny môžu viesť k pocitu nespokojnosti až frustrácie.

Na Slovensku sa chirurgické zmeny pohlavia, známe aj ako pohlavná reasignácia, vykonávajú v rámci Centra pohlavnej medicíny na Národnom ústave pre detské choroby v Bratislave. To je jediné zariadenie na Slovensku, ktoré sa špecializuje na poskytovanie tejto formy chirurgického zákroku. Pohlavná reasignácia zahŕňa chirurgické zmeny primárnych a sekundárnych pohlavných znakov a je vyhradená pre osoby, ktoré sa rozhodli pre tento krok v rámci svojho procesu zmeny pohlavia. Je dôležité si všimnúť, že tento druh chirurgie je komplexný a zahrnuje viaceré zákroky, vrátane mastektómie (pre transmužov), vaginoplastiky (pre transženy) a iných. Je potrebné mať na pamäti, že chirurgické zmeny pohlavia sú závažnými zákrokmi a ich vykonanie vyžaduje dôkladné hodnotenie zo strany odborníkov a zhodnotenie fyzického a psychického stavu osoby. Osoby, ktoré zvažujú pohlavnú reasignáciu, by mali konzultovať so špecialistami v oblasti genderovej medicíny a psychológie, aby si boli isté, že sú pre tento proces vhodné a že rozumejú všetkým aspektom tohto kroku.

Existuje proces nazývaný „detransicionácia“, kedy sa osoba rozhodne vrácia k svojmu pôvodnému pohlaviu po predchádzajúcej chirurgickej zmena pohlavia. Detransicionácia môže zahŕňať zákroky na obnovenie pôvodných pohlavných znakov. Je však dôležité si uvedomiť, že tento proces nie je jednoduchý a môže mať fyzické, emocionálne a psychologické následky spojené s nemožnými očakávaniami a nenávratnosťou zmien.

Osoby, ktoré zvažujú zmenu pohlavia, by mali hovoriť so svojimi lekármi, odborníkmi v oblasti psychológie a rodovej medicíny, aby pochopili všetky možné dôsledky a riziká. A okrem toho, samozrejme, so svojimi blízkymi, ktorí ich poznajú najlepšie a tiež chcú pre nich to najlepšie.