Vzdelávanie a diskriminácia v náboženstve

Výučba náboženskej výchovy v školách, podobne ako je to v prípade ostatných všeobecno-vzdelávacích predmetov, si vyžaduje špecializovanú didaktickú prípravu pedagógov. V rámci pedagogicko-psychologickej prípravy učiteľov ju poskytuje kľúčový predmet tradične nazývaný  predmetová didaktika. V našom prípade budeme hovoriť o konkrétnej didaktike predmetu „náboženská výchova”.

Katechetika

ako „náboženská pedagogika” má úzky vzťah k všeobecnej pedagogike (čiževede o výchove človeka). Jej cieľ však určuje teológia. Katechetika teda predstavuje takú ve-du o výchove, ktorá je postavená na základoch kresťanskej viery a je teocentrická. Pedagogika je tiež veda o výchove, je však budovaná na antropocentrickej filozofii.Z tohto hľadiska je teda pedagogika pre katechetiku pomocnou vedou práve tak, ako pedagogika má radu rôznych a sebe blízkych vied, ktorých poznatky spracováva sebe vlastným spôsobom a potom ich uvádza do celkového systému poznatkov.

V rámci katechetiky rozoznávame tri subdisciplíny:

• principiálna katechetika, charakterizujúca predpoklady katechetického zvestova-nia, ciele a prostriedky;
• materiálna katechetika, popisujúca katechetické učivo;
• formálna katechetika, pojednávajúca o metódach a formách katechetickej činnosti (nazývaná tiež metodika)

Vzťah didaktiky náboženskej výchovy, katechetiky a pedagogiky

Špecifickým poslaním didaktiky náboženskej výchovy totiž je:

a)podrobiť kurikulárnemu výskumu, analýze a výberu vecné obsahy, pojmy a postupy kresťanského náboženstva a jeho teologickej vedy a po zvážení spoločenských i cirkevných potrieb a vývinových charakteristík detí ich pretransformovanie do cieľov a obsahu výučby náboženskej výchovy;

b)pripraviť cieľový program výučby školského predmetu „náboženská výchova”,transformácia cieľov a obsahov z predchádzajúceho bodu a) do konkrétnych učebných plánov, učebných osnov, učebníc, prostriedkov a učebných pomôcok;

c)viesť študentov katechetiky k zvládnutiu výučby náboženstva ako interakcie medzivyučujúcim a učiacimi sa a vopred stanoveným obsahom; viesť vychovávaných k osvojovaniu konkrétnych vedomostí, postojov a zručností z náboženskej výchovy, riešiť priebeh vyučovania, jeho optimalizáciu a pod.;

d)vyhodnocovať výsledky výučby náboženskej výchovy a zasadzovať sa za uplatnenie pozitívnych výsledkov do celoživotnej praxe.

Postavenie náboženskej výchovy

Problematiku postavenia náboženskej výchovy v slovenskom školstve je potrebné začať osvetlením jej diachrónneho aspektu v slovenskom, resp. česko-slovenskom prostredí. Hoci s týmto historickým vývinom teórie a praxe vyučovania náboženstva sú neoddeliteľne spojení takí významní protagonisti náboženskej výchovy, ako J. A. Komenský a M. Bel, vzhľadom na ciele tejto publikácie pôjde len o stručný popis etapy z dejín školstva v 20. storočí. Pôvodnými formami výučby náboženskej výchovy na území Čiech, Moravy a Slovenska boli, podľa kategorizácie Š. Šveca dva základné druhy edukácie: a) informálna edukácia v rodinách; b) inštitucionalizovaná cirkevná edukácia či už nonformálna (nedeľné školy) alebo formálna (v rámci cirkevných škôl) edukácia. Náboženstvo bolo ako školský predmet zavedené v dobe Reformácie, keď ho v roku 1528F. Melanchton navrhol zaradiť do protestantského školského systému. Náboženstvo sa neskôr vyučovalo aj v systéme verejných škôl, ktoré vznikli pod vplyvom pietizmu a osvietenectva. V 19. a začiatkom 20. storočia došlo k napätiu medzi tzv. nedogmatickou výučbou náboženstva v škole, ktoré malo viesť k rozvíjaniu religiozity u detí, a dogmatickou cirkevnou katechézou v zmysle konfirmačného vyučovania v cirkvách, v žiadnom prípade nie v nezávislých školách. Nepriaznivo sa na vývoji náboženskej výchovy podpísalo aj obdobie teologického liberalizmu.

Po roku 1918 sa český protestantizmus dobrovoľne vzdal svojho vlastného školstva a nechal ho v rukách prvej Československej republiky. Tá cirkvám tzv. Malým školským zákonom z 13.7. 1935 zaručila výučbu náboženstva ako povinného vyučovacieho predmetu v štátnych školách s dvojhodinovou dotáciou týždenne. Rodičia aj cirkvi ju pokladali za základný pro-striedok kresťanskej náboženskej výchovy detí. Paragraf č. 3 tohto zákona obsahoval odstavec č. 5 o oslobodení žiaka bez vyznania alebo vyznania štátom neuznaného od vyučovania náboženstva, pokiaľ o to písomne požiadali jeho rodičia alebo výchovní zástupcovia. Základnou katechetickou formou práce tak bola výučba náboženskej výchovy v školách, ktorú vyučovali predstavitelia cirkvi. Prenesenie ťažiska katechetickej činnosti do vyučovacej hodiny v sekularizovanej škole, jej odpútanie od rodiny a od zboru však viedlo k veľmi neblahým dôsledkom. Väčšinou sa zúžila sa na moralizovanie a preťažovala farárov, nakoľko záro-veň pretrvával nedostatok riadne školených katechétov. V 1948 bol vydaný školský zákon č. 95/1948 Zb., ktorým sa vyučovanie náboženstva a jeho vyučujúci dostávajú do silnejšieho vzťahu práve so štátnymi úradmi, nahrádzajúc vzťah s cirkvami. V r. 1949 zákonom č. 217/1949 (Zákon o zriadení Štátneho úradu pre veci cir-kevné) bolo vyučovanie náboženstva, vrátane učiteľov náboženstva, viac-menej vyňaté z právomoci ministerstva školstva, vied a umení a prevedené pod právomoc Štátneho úradu pre veci cirkevné. V školách sa začala programovo presadzovať ateistická výchova, ktorej dôsledky pretrvávajú do súčasnosti. V období socializmu bolo povinné vyučovanie náboženskej výchovy zrušené.

Zákon č. 218 O hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom však povoľoval výučbu náboženskej výchovy ako voliteľného predmetu. Po politických udalostiach v roku 1968 v období normalizácie vyšla Smernica MŠ a MK SSR  pre vyučovanie náboženstva (zo dňa 28.4.1970), ktorá bola platná až do pádu totality. Podľa nej mohli vyučovanie náboženskej výchovy organizovať všetky štátom povolené cirkvi a náboženské spoločnosti pre žiakov 2. – 7. ročníka základnej deväťročnej školy (ZDŠ). Dieťa spravidla prihlasovali obaja rodičia, ktorí sa týmto činom často stali predmetom sledovania, ba aj prenasledovania ateistickým režimom. Náboženstvo mohli vyučovať duchovní ako aj laickí kazatelia, ktorí dostali štátny súhlas na vykonávanie bezplatnej duchovenskej činnosti. Náboženstvo sa vyučovalo v školách, po dohode s odborom kultúry ONV a odborom školstva výnimočne aj v iných ako školských priestoroch. Náboženstvo sa vyučovalo v dňoch pravidelného vyučovania, a to po skončení denného vyučovania, aby nebol narušený jeho normál-ny priebeh. Vyučovanie vo voľné soboty bolo povolené len v nevyhnutných prípadoch. Počet vyučovacích hodín v oddelení, kde bolo aspoň 16 žiakov, bol 2 hodiny týždenne, druhé oddelenie sa otváralo až pri presiahnutí počtu žiakov nad 40. Ak bol počet nižší než 16,znížila sa dotácia vyučovacích hodín (z jednej hodiny týždenne až na jednu hodinu mesačne v prípade oddelenia so 2-4 žiakmi). Kvôli štatistikám predkladali cirkvi každoročne odboru kultúry ONV výkazy o počte žiakov a ich menný zoznam. Tieto počty žiakov boli prípisom Ministerstva kultúry v záujme jednotného postupu vo výkone štátnej správy za ZDŠ upravené od 1.9. 1973 v tom zmysle, že v oddelení od 9 a viac žiakov bolo možné vyučovať paušálne len 1 hodinu týždenne (a teda nie 2 hodiny v prípade nad 16 žiakov v oddelení).

Významným prelomom v histórii náboženskej výchovy bol 1. september 1993, keď vláda novej Slovenskej republiky vydala svoje Programové vyhlásenie, na základe ktorého mal byť na základných školách vytvorený nový povinne voliteľný predmet náboženská výchova  a jeho alternatíva etická výchova.

Následne dňa 19.8. 1993 vyšlo Rozhodnutie Ministerstva školstva a vedy SR o zaradení náboženskej a etickej výchovy ako povinne voliteľných predmetov do vyučovacieho procesu vo všetkých ročníkoch II. stupňa štátnych základných škôl a v 1. –2.ročníku stredných škôl, obe v rozsahu jednej hodiny týždenne. V cirkevných školách je dotácia náboženskej výchovy o jednu hodinu týždenne vyššia. Náboženská výchova bola zaradená do riadneho učebného plánu pre ZŠ a gymnáziá, schváleného MŠaV SR pod č. 3625/1994, MŠ SR – č. 2622/1996, MŠ 474/1997. Okrem II. stupňa základných škôl bolo možné zvoliť si náboženskú výchovu, ale už len ako výberový predmet, a to na I. stupni základných škôl.

Cirkev v SR začiatkom 90-tych rokov na celoplošné zavedenie náboženskej výchovy nebola profesionálne dostatočne pripravená zo známych dôvodov z minulého obdobia. Pretrvávali negatívne postoje a atmosféra predsudkov k náboženstvu, javiace sa ako následok ciele propagandy minulého režimu a prejavujúce sa sťaženými podmienkami vo vyučovacom procese (napr. nedostatok odborne vybavených učební či kabinetov náboženskej výchovy na rozdiel od situácie vo vyspelých európskych krajinách, zaradenie predmetu do rozvrhu v najnevhodnejšom čase na rozdiel od etickej výchovy, vyhýbanie sa medzi predmetovým vzťahom).

K výraznému posunu vo vyučovaní náboženskej výchovy došlo v roku 2004 na základe dvoch významných májových dokumentov. Jedným z nich je Dohoda medzi SR a registrovaným cirkvami a náboženskými spoloč-nosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní  č. 395/2004 Z. z., nasledujúca chronologicky za  Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove. Podpísanie Dohody  prakticky znamená, že cirkvi, ktoré ju podpísali, majú právo vyučovať  svoju náboženskú výchovu v štátnych školách, pokiaľ o to prejavia záujem a splnia všetky právne požiadavky na kvalitu jej zabezpečenia.

Dohoda  sa týka nasledujúcich jedenástich registrovaných cirkví a náboženských spoločností:

Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku;

Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku;

Pravoslávnej cirkvi na Slovensku;

Evanjelickej cirkvi metodistickej, Slovenskou oblasťou;

Bratskej jednoty baptistov v SR;

Cirkvi bratskej v SR;

Cirkvi adventistov siedmeho dňa, Slovenským združením;

Apoštolskej cirkvi na Slovensku;

Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí v SR;

Starokatolíckej cirkvi na Slovensku;

Cirkvi československej husitskej na Slovensku

Štátna politika vo výučbe náboženstva

 týkajúca sa umiestnenia náboženskej výchovy do kurikula štátnych škôl, je v jednotlivých krajinách značne odlišná. V niektorých štátoch je náboženská výchova považovaná za súčasť verejného školstva, inde zase politici pokladajú za potrebné absolútne oddelenie štátneho vzdelávania od náboženstva či preferovanie niektorého z náboženstiev. Konkrétne modely náboženskej výchovy sa líšia v dôsledku viacerých faktorov, najmä však:

a)historicko-politického kontextu danej krajiny;

b)vzťahu medzi cirkvou a štátom (najmä konfesno-právneho systému, t.j. či je v legislatíve zakotvená odluka cirkvi od štátu);

c)náboženskej štruktúry (vplyv jednotlivých náboženstiev a vierovyznaní);

d)významu náboženstva v danej spoločnosti;

e)systému vzdelávania;

f)vývoja v teológii

Vyučovanie náboženstiev by malo mať nasledovné ciele:

rozvoj osobnosti žiaka;

rešpektovanie iných;

citová a intelektuálna empatia;

sloboda, zodpovednosť, kritickosť;

schopnosť porozumieť;

schopnosť viesť dialóg.

Vyučovanie náboženstiev by malo byť súčasťou mravnej výchovy v škole. Dominujúcim princípom kurzu by malo byť pochopenie, že život je hodnota a sloboda je hodnota.

Náboženská výchova v štátnych školách v rôznych skupinách štátov

Počty žiakov navštevujúcich náboženskú a etickú výchovu v r. 1995/1996

Počty žiakov navštevujúcich náboženskú a etickú výchovu v roku 2000/2001

Počty žiakov navštevujúcich náboženskú a etickú výchovu v roku 2004/2005

Viera je presvedčenie v existenciu božstva alebo viacerých božstiev, ktoré majú nadprirodzenú moc a ovplyvňujú osudy ľudí a sveta. Veriaci majú rôzne náboženské presvedčenia a praktikujú svoju vieru prostredníctvom modlitieb, rituálov a dodržiavania náboženských zásad. Náboženstvo je organizovaný systém viery, ktorý zahŕňa presvedčenie o existencii božstva alebo duchovných entít, spoločenské normy, rituály a náboženské praktiky. Existuje mnoho rôznych náboženstiev na celom svete, vrátane kresťanstva, islamu, buddhizmu, hinduizmu a mnohých ďalších, každé s vlastnými vierovyznaniami a tradíciami.

Ateizmus je presvedčenie, že neexistuje žiadne božstvo alebo nadprirodzená bytosť. Ateisti veria, že svet existuje bez akejkoľvek božskej existencie a nepodporujú náboženstvo ani vieru v nadprirodzené bytosti.

Základné body diskusie o viere, náboženstve a diskriminácii

mimo hodín náboženstva

Náboženstvo:

Čo je náboženstvo: Vysvetlenie toho, čo znamená byť náboženským a že ľudia môžu mať rôzne náboženské presvedčenia.

Rôzne náboženstvá: Predstavenie niekoľkých hlavných náboženstiev, ako sú kresťanstvo, islam, hinduizmus, buddhizmus, a spôsoby, ako sa líšia.

Viera a praktikovanie: Vysvetlenie rozdielu medzi náboženskou vierou a praktikovaním a že nie všetci ľudia praktizujú svoju vieru rovnakým spôsobom.

Vzory správania a hodnoty: Rozprávanie o tom, ako náboženstvo môže ovplyvniť vzory správania a hodnoty ľudí.

Čo je diskriminácia: Definícia pojmu diskriminácia a vysvetlenie, že to znamená nerovnoprávne zaobchádzanie s ľuďmi na základe určitej vlastnosti, ako je náboženstvo.

Príklady diskriminácie: Uvedenie konkrétnych príkladov, kedy môže dôjsť k diskriminácii na základe náboženstva, ako sú predsudky, zastrašovanie alebo odmietanie niekoho kvôli jeho náboženstvu.

Dôsledky diskriminácie: Diskusia o tom, ako diskriminácia môže ovplyvniť ľudí emocionálne a psychicky.

Tolerancia a inklúzia:

Tolerancia: Vysvetlenie významu tolerancie a toho, ako môžeme byť tolerantní voči ľuďom s inými náboženskými presvedčeniami.

Inklúzia: Dôležitosť zahŕňania všetkých ľudí, bez ohľadu na ich náboženské presvedčenia, do našej spoločnosti.

Ciele: budovanie schopnosti rozumieť etnickým, kultúrnym a náboženským odlišnostiam, mať ochotu a záujem viesť dialóg s predstaviteľmi iných etník, kultúr a náboženstiev, rozvíjať v sebe motiváciu pochopiť príčiny extrémizmu a xenofóbie a vôľu prekonať ich, podpora hodnotového ukotvenia detí a mladých ľudí.

Ako rozpoznať náboženskú diskrimináciu u dieťaťa

Individuálne rozhovory

Rodičia, učitelia alebo školský psychológ môžu uskutočniť individuálne rozhovory s deťmi, pri ktorých majú podozrenie, že boli diskriminovaní. Tieto rozhovory umožňujú hlbšiu analýzu situácie a umožňujú žiakom vyjadriť svoje pocity a skúsenosti s väčšou otvorenosťou.

Rozhovory s rodičmi

Učitelia môžu komunikovať s rodičmi žiakov, aby získali aj iný pohľad na to, ako dieťa prežíva školu a či bolo vystavené diskriminácii alebo nerovnoprávnemu zaobchádzaniu.

Skupinové diskusie

Organizovanie skupinových diskusií v triede alebo škole môže pomôcť získať pohľad na širší kontext diskriminácie a vzťahy medzi žiakmi.

Dotazník

Samotný dotazník nemusí byť najvhodnejším nástrojom na presné zistenie, či niekto bol nábožensky diskriminovaný, pretože takáto otázka je citlivá a komplexná. Diskriminácia môže nastať v rôznych formách a nie vždy sa prejavuje jednoznačnými prejavmi. Tento dotazník môže napomôcť zistiť, či u niekoho existuje podozrenie alebo nejaké znaky možnej náboženskej diskriminácie. Nezabudnite, že deti môžu byť citlivé na tému náboženskej diskriminácie, preto je dôležité tento dotazník použiť s ohľadom na ich pohodlie a súkromie. Mali byť ste byť pripravení na následnú otvorenú komunikáciu, ktorá by mohla byť potrebná v súvislosti s týmito otázkami.

Dotazník o Náboženskej Diskriminácii

Meno: _______________________________________

Vek: _______ Rok: _______

V akých situáciách alebo miestach sa cítiš pohodlne hovoriť o svojej náboženskej viere alebo presvedčení?

Škola:_______________________________________

Domov:______________________________________

Mimo školy s priateľmi:_________________________

Iné (uveď):___________________________________

Mal/a si niekedy pocit, že si bol/a diskriminovaný/á alebo odniekiaľ vylúčený/á kvôli svojej náboženskej viere alebo presvedčeniu? Ak áno, opíš túto situáciu.

_________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________

Bol/a si niekedy svedkom toho, ako niekto iný bol diskriminovaný kvôli svojej náboženskej viere alebo presvedčeniu? Ak áno, opíš túto situáciu.

_________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________

Cítiš, že sa niekde nejaký predsudok voči určitej náboženskej viere alebo presvedčeniu? Ak áno, opíš to.

_________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________

Máš dojem, že by si potreboval/a niekde vytvoriť inkluzívnejšie prostredie pre ľudí rôznych náboženských presvedčení? Ak áno, tak kde a prečo?

_________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________

Máš nejaké nápady alebo návrhy na to, ako by sa dali vytvoriť ešte lepšie a inkluzívnejšie prostredie pre rôzne náboženské presvedčenia v prostredí, v ktorom sa nachádzaš? Ak áno, tak aké a kde?

Tematicky zamerané knihy

Tieto knihy pokrývajú rôzne aspekty náboženskej rôznorodosti a môžu byť užitočné pre tých, ktorí chcú hlbšie porozumieť tejto téme. Je však dôležité mať na pamäti, že literatúra o tejto téme sa neustále rozvíja, a preto je vždy dobré hľadať najnovšie knihy a zdroje na túto tému. Názvy sú aj v anglických origináloch.

„I’m Like You, You’re Like Me: A Child’s Book About Understanding and Celebrating Each Other“, Cindy Gainer

Táto kniha je vhodná pre mladšie deti a pomáha im porozumieť a oslavovať rozdielnosti, vrátane náboženských.

Názov v sl. preklade: Som ako ty, Ty si ako ja: Knižka pre deti o tom, ako sa navzájom rozumieť .

„Peace: 50 Years of Protest“, Matt Doeden

Táto kniha zahŕňa rôzne aspekty mierových hnutí vrátane tých, ktoré sú spojené s náboženstvom.

Názov v sl. preklade: Mier: 50 rokov protestu

„The Story of Religion“, Sarah Brew

Názov v sl. preklade: Kniha poskytuje prehľad o rôznych svetových náboženstvách a ich histórii pre staršie deti.

Názov v sl. preklade: Príbeh náboženstva

Pre teenagerov

„The Faith Club: A Muslim, A Christian, A Jew– Three Women Search for Understanding“, Ranya Idliby, Suzanne Oliver a Priscilla Warner

Táto kniha sleduje skutočný príbeh troch žien rôznych náboženských presvedčení, ktoré hľadajú porozumenie a dialóg.

Názov v sl. preklade: Klub viery: Muslime, kresťan a Žid – Tri ženy hľadajú porozumenie

„The Complete Idiot’s Guide to World Religions“, Brandon Toropov a Father Luke Buckles

Táto kniha ponúka prehľad o rôznych svetových náboženstvách a môže byť užitočným zdrojom pre teenagerov, ktorí chcú lepšie porozumieť náboženskej rôznorodosti.

Názov v sl. preklade: Úplný Idiotov sprievodca svetovými náboženstvam

Príklad diskriminácie:

Diskriminácia voči muslimskej študentke na univerzite:

V roku 2020 v Spojenom kráľovstve sa stala mediálnym prípadom diskriminácie vo vierovyznaní, keď študentka jménom Maha Rafi Abduallahová z univerzity v Birminghamu bola odmietnutá vstup do prednáškovej miestnosti, pretože mala na sebe hidžáb, čo je krycí šat, ktorý nosia muslimské ženy. Učiteľka jej odmietla dovoliť vstup do prednášky, pričom tvrdila, že šat je „náboženskou symbolikou“ a nesmie byť nosený v rámci univerzitného kampusu.

Tento prípad vyvolal verejnú diskusiu o náboženskej slobode a právach študentov na univerzitách. Študentka a jej právny zástupca uviedli, že bola diskriminovaná na základe svojej náboženskej identity, čo je v rozpore so zákonmi o rovnosti a ochrane náboženskej slobody vo Veľkej Británii. Incident viedol k protestom študentov a verejnosti, a univerzita následne vyhlásila, že prejde revíziou svojich pravidiel a politík, aby zabezpečila rešpektovanie náboženských práv svojich študentov.

Tento prípad ukazuje, ako môže diskriminácia vo vierovyznaní ovplyvniť jednotlivcov a spoločnosť ako celok a ako môže získať mediálnu pozornosť a vyvolávať diskusie o náboženských právach a slobodách.

Zákon o rovnakom zaobchádzaní

Tento zákon zakazuje diskrimináciu na základe rasy, etnicity, pohlavia, vierovyznania alebo sexuálnej orientácie v rôznych oblastiach, vrátane zamestnania, vzdelávania, verejných služieb a ďalších. Osoba, ktorá sa cíti diskriminovaná, môže podať sťažnosť na Úrad pre rovnaké zaobchádzanie.

Trestný zákon

Trestný zákon trestá trestné činy spojené s diskrimináciou, vrátane tých, ktoré majú za cieľ napádať alebo urážať osoby na základe ich vierovyznania alebo náboženského presvedčenia.

Zákon o slobode náboženstva

Tento zákon reguluje práva a povinnosti náboženských spoločenstiev a zabezpečuje slobodu výkonu náboženských aktivít.

Záver

Slovensko je súčasťou trendu, ktorý prebieha aj v iných krajinách. U nás je pomalší, ale sekularizácia je všeobecný civilizačný trend. Nie je to však globálny trend, ale európsky. Európa sa sekularizuje s výnimkou tých, ktorí prichádzajú z nekresťanských tradícií. Týka sa to aj strednej a východnej Európy. K islamu sa pred desiatimi rokmi prihlásilo 1 934 obyvateľov Slovenska, vlani islam uviedlo 3 862 ľudí. Stúpol aj počet obyvateľov hlásiacich sa k budhizmu – z 2 530 ľudí na aktuálnych 6 722. Hinduizmus pri sčítaní v roku 2011 uviedlo 255 obyvateľov, v tom poslednom 975. Počet ľudí hlásiacich sa k židovskému vyznaniu stúpol len o osem ľudí – z 1 999 na súčasných 2007.  Vďaka väčšej rôznorodosti náboženstiev veríme vo väčší ohľad na príslušníkov iných a menej známámych vierovyznaní.