Stáť pri svojom dieťati je dôležité

Vaše deti nie sú exhibicionisti ani šíritelia chorôb. V médiách zobrazujú LGBT ľudí často ako cirkusové postavičky z pochodov či v súvislosti s nebezpečenstvom šírenia vírusu HIV. Je to však veľmi stereotypný a zúžený pohľad. Pride pochody nie sú obrazom toho, ako vaše deti žijú, ich cieľom je raz do roka upozorniť na prekážky, ktoré LGBT ľudia v živote zažívajú (napr. ten bratislavský navštevujú mnohé rodiny s deťmi a ľudia, ktorí nevystupujú v žiadnych čudesných oblekoch – to nakoniec platí o všetkých podobných pochodoch na celom svete). Vírus HIV ohrozuje všetkých ľudí, ktorí sa správajú rizikovo a nechránia sa. Pomenujte svojim deťom obavy a ubezpečte ich, že vám ide o ich zdravie a kvalitu života. To neznamená, že sa budete svojich detí pýtať na ich intímny život a na sex. Je ale normálne sa informovať, či vedia, ako sa chrániť a nevystaviť sa zdravotným a sociálnym rizikám.

Veľa rodičov vie o svojich deťoch, že sú LGBT, ale nechcú sa spýtať. Niektorí preto, že si tento fakt nechcú pripustiť, iní preto, že im je to nepríjemné. Trpia však potom obe strany. Je lepšie sa svojich detí pýtať – samozrejme citlivo a s ubezpečením, že im budete oporou. Ak neviete ako na to, poraďte sa s našimi odborníkmi. Niekedy sa stáva, že ani po coming oute sa rodičia nechcú o tom ďalej rozprávať a tvária sa, že to neexistuje. Ticho však vašim deťom ubližuje viac než zvedavé otázky. Ak máte otázky, pýtajte sa, rozhovor často prelomí najväčšie strašiaky a mýty. Platí, že je lepšie zažiť si niekoľko vypätých a nepríjemných rozhovorov ako ticho, ktoré predlžuje vaše obavy a vaše deti ničí, lebo nevedia, ako na tom sú. 

Povedzte mu, že ho ľúbite a budete pri ňom stáť

Urýchli to proces coming outu u vášho dieťaťa a bude vám viac dôverovať. Vzájomná dôvera vám tak umožní si poradiť so všetkými prekážkami či mýtmi, ktoré v našej spoločnosti panujú okolo témy homosexuality. 

Ako to povedať ostatným

Nechajte to na vaše deti, oni vám v tom rozhodne pomôžu, pokiaľ ide o to, ako to povedať ostatným ľuďom v rodine či susedom. Je to ich osobná vec, preto ich neoutujte proti ich vôli.

Väčšina rodičov v našej spoločnosti predpokladá, že dieťa, ktoré sa im narodilo a ktoré vychovávajú, bude automaticky heterosexuálne. Hneď ako spozorujú na svojom dieťati nejaké „neobvyklé“ reakcie či správanie, predpokladajú, že dieťa bude „iné“ a snažia sa tomu všemožne zabrániť. Zakazujú mu napríklad hrať sa s určitými hračkami či skúšať rôzne oblečenie a roly. Začnú spochybňovať svoju výchovu a klásť si otázky, či urobili niekde chybu, ak sa im syn/dcéra vyoutuje ako gej či lesba. Lenže to, či vaše dieťa bude heterosexuálne alebo LGBT, neovplyvnia ani hračky ani vaše výchovné vzorce. Vaše dieťa sa ako LGBT narodí. Ak by výchovné vzorce a fakt, že vy dvaja ako rodičia ste heterosexuálni, ovplyvňovali sexualitu a identitu vášho dieťaťa, na svete by existovali len heterosexuálni ľudia. Doteraz sa nepreukázalo, že by na sexualitu mala vplyv výchova, rodinné či kultúrne prostredie: gejovia a lesby vyrastali v rôznych rodinách s rôznou výchovou a v rôznych kultúrnych prostrediach. 

V minulosti sa homosexualitu pokúšali liečiť: využívala sa pritom hormonálna terapia, hypnóza, ale aj metódy ako elektrošoky. Výsledkom však nebola vyliečená homosexualita, ale psychické a fyzické zdravotné problémy ako priamy dôsledok týchto pokusov. Je celkom pochopiteľné, že po informácii, že vaše dieťa je gej alebo lesba, nie ste nadšení. Máte obavy, že mu niekto ublíži alebo ho niekde napadne. Bojíte sa, čo si o tom pomyslí širšia rodina alebo vaši susedia. Predstavujete si, že budete mať vnukov a vaše deti budú viesť „normálny život“. Všade počúvate, že LGBT ľudia ohrozujú túto spoločnosť, tradičné rodiny a pod. Nie je jednoduché sa s týmto všetkým vyrovnať. 

‍Ale nie sú to susedia či spoločnosť, ktorá pozná vášho syna či dcéru najlepšie. Ste to vy sami. Vy najlepšie viete, koho ste vychovali a čo všetko ste pre svoje dieťa spravili. To, že je gej alebo trans, ho nezmení, neurobí horším človekom a už vôbec nemusí ohroziť váš vzťah. Predstavte si, že by ste museli žiť život, v ktorom by ste niečo tajili. Každý deň by ste na to mysleli a každý deň by ste sa báli, že to niekto odhalí a vymýšľali by ste rôzne scenáre, ako to utajiť. Taký život žije vaše dieťa pred coming outom. Je to vyčerpávajúce a bolestné. Najviac sa pritom bojí povedať to vám. A na vás mu aj najviac záleží. Nebojte sa spýtať sa ho a pomôcť mu tým, že mu naznačíte, že sa vám môže zdôveriť. Aj keď sa vám nemusí pozdávať, že je LGBT, nakoniec to, že pri ňom budete stáť a poskytnete mu oporu, posilní váš súčasný vzťah aj vzťahy do budúcnosti. 

V okolitých krajinách je možné, aby dvaja muži či dve ženy uzavreli partnerský zväzok (napr. v susednom Česku či Rakúsku – tu od 1. 1. 2019 manželstvo) a je čoraz častejšie, že tieto páry si zakladajú rodiny a vychovávajú deti. Mnohé páry na Slovensku tiež nečakali a uzavreli partnerský zväzok aspoň symbolicky, niektoré majú vlastné deti. Spoločnosť a jej nazeranie na LGBT páry sa mení postupne k lepšiemu a aj vy sami pozitívnym prístupom k svojim deťom môžete ukázať okoliu, že vaše deti nepredstavujú pre túto spoločnosť žiadne ohrozenie. 

Neobvyňujte sa. Nie je to vaša chyba ani zlyhanie.

Vaše dieťa sa ako LGBT narodilo. Vy ste výchovou v tomto smere nič nepokazili, ani ste nemohli ovplyvniť. V čase, keď sa vám rozhodne o tom povedať, už s istotou vie, ako na tom je a preto mu nehovorte, že „je to len fáza, ktorá prejde“. Byť LGBT je niečo, ako keď vám príroda nadelila zelené oči, nedá sa na tom nič zmeniť.

Povedzte mu, že ho ľúbite a budete pri ňom stáť

Urýchli to proces coming outu u vášho dieťaťa a bude vám viac dôverovať. Vzájomná dôvera vám tak umožní si poradiť so všetkými prekážkami či mýtmi, ktoré v našej spoločnosti panujú okolo témy homosexuality. 

Šikanovanie LGBT komunity sa začína už v škole

Šikanovanie v školách, slovné útoky a obťažovanie u nás zažíva prevažná väčšina ľudí s inou sexuálnou orientáciou. Na diskrimináciu si mnohí z nich zvykli až do takej miery, že ju považujú za bežnú súčasť života. Ľudskoprávni a občianski aktivisti varujú, že ľuďom z LGBT komunity chýba väčšia informovanosť o vlastných právach a boja sa o diskriminácii hovoriť verejne.

Z doteraz najväčšieho prieskumu Európskej únie, ktorý mapoval mieru diskriminácie kvôli sexuálnej orientácii, vyplýva, že 52 percent Slovákov zažilo na vlastnej koži nejakú z foriem diskriminácie. V porovnaní s ostatnými členskými štátmi únie a Chorvátskom nás predbehlo len 8 krajín. Až 86 percent opýtaných si zasa spomína na posmešné poznámky či šikanovanie mládeže v našich školách. Vzdelanie a školstvo patria pritom k najproblémovejším oblastiam diskriminácie vo všetkých zúčastnených krajinách. Prieskum robila Agentúra EÚ pre základné práva.

V susednom Česku je už súčasťou školského systému odporúčaná literatúra, podľa ktorej sa žiaci môžu v tejto oblasti vzdelávať. Napriek tomu, že je preložená aj do slovenského jazyka, podľa Macka o ňu školstvo neprejavilo záujem. Osoby z komunity sú aj v bežnom živote často terčom slovného urážania či fyzických útokov. Obete však vo väčšine prípadov útok na polícii neohlásia v presvedčení, že by aj tak nekonala. Verejnosť sa mylne nazdáva, že k takýmto incidentom u nás takmer nedochádza. Niektorí sa boja, že ak sa prípad začne vyšetrovať, verejne sa odhalí ich sexuálna orientácia. Zároveň sa polícia ospravedlňuje tým, že tento čin nie je v Trestnom zákone.

Mnohí ľudia považujú diskrimináciu za bežnú súčasť svojho života. Niekedy ju dokonca ani nepokladajú za niečo zlé, lebo je to pre nich už samozrejmosť, keďže v nej vyrastajú. Situácia sa postupne zlepšuje, ale oproti susednému Česku či západným krajinám máme stále čo doháňať.

Sexuálna orientácia je charakteristika, ktorá vyjadruje náklonnosť (sexuálnu alebo romantickú) osoby k opačnému pohlaviu (heterosexualita), vlastnému pohlaviu (homosexualita) alebo k obom pohlaviam (bisexualita). Diskriminácia z dôvodu sexuálnej orientácie predstavuje nespravodlivé zaobchádzanie s daným človekom z dôvodu, že je gejom, lesbou, bisexuálnou alebo transrodovou osobou, alebo heterosexuálom, alebo preto, že je tak vnímaná.  Na rozdiel od sexuálnej orientácie, rodová identita je vnútorne precítené individuálne vnímanie vlastného rodu. Rodová identita môže korelovať s pohlavím, ktoré bolo človeku priznané pri narodení alebo sa môže od neho líšiť. Transrodoví ľudia majú rodovú identitu odlišujúcu sa od pohlavia prisúdeného pri narodení. Právny poriadok Slovenskej republiky nemenuje rodovú identitu explicitne medzi chránené dôvody diskriminácie. Avšak iná časť príslušného zákona stanovuje, že „za diskrimináciu z dôvodu pohlavia sa považuje aj diskriminácia … z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie“.

Aj keď k diskriminácii na základe sexuálnej orientácie môže dochádzať voči akejkoľvek osobe, najzraniteľnejší zoči-voči diskriminačným praktikám sú LGBTI ľudia. Je to preto, že v mnohých spoločnostiach sú hlboko zakorenené homofóbne a transfóbne postoje, často v kombinácii a nedostatkom adekvátnej právnej ochrany proti diskriminácii z dôvodu sexuálnej orientácie alebo rodovej identity.  Na Slovensku je úradne uznaný vzťah (či už manželstvo alebo registrované partnerstvo) osôb rovnakého pohlavia stále nelegálne. Tiež chýba komplexná právna regulácia poskytovania zdravotnej starostlivosti a pomoci transrodovým ľuďom.

Prečo ľudia majú predsudky voči LGBT ľuďom?
Ľudia majú predsudky z neznalosti, pretože sú vychovávaní tak, ako by existovala len jedna heterosexuálna orientácia a len jedno pohlavie, ktoré má človek pri narodení. Táto perspektíva v kultúre dlhodobo pretrváva tak, že jedinci sa v spoločnosti „automaticky“ riadia predpokladom, že všetci sme heterosexuálni a sme cisrodoví ľudia (heteronormativita). Dievčat sa pýtajú, či majú priateľa a kedy sa vydajú; chlapcov sa pýtajú, či sa im páčia modelky v časopisoch, a zriedkavo skúmajú, či skôr neuprednostňujú modelov. Chýbajú informácie o variáciách sexuálnej orientácie a rodovej identity doma,  v škole, v médiách. A tak sa dievčatá, ktoré majú skôr priateľov (ako partnerov) než priateľky (partnerky), považujú za lepšie a zdravšie a chlapci, ktorí sú zameraní na vzťahy so ženami, a nie s mužmi, za normálnejších a lepšie prispôsobených. Mnohí LGBT ľudia majú preto problém zdôveriť sa svojmu okoliu, ktoré potom tvrdí, že žiadneho takého človeka nepozná. Podľa prieskumu Focusu až 60 % Slovákov a Sloveniek nepozná žiadnu lesbu alebo geja. Ešte horšie je to s transrodovými ľuďmi. Samozrejme, svoju úlohu zohráva aj náboženstvo a to, či človek vyrastá v konzervatívnom prostredí. V neposlednom rade silné predsudky udržiavajú tí, ktorí sami bojujú s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu, rodu, alebo cítia sa byť niekým iným, ako to spoločnosť vyžaduje. 

Strach z opovrhovania

Napriek tejto právnej ochrane lesbičky, homosexuálni muži, bisexuáli a transsexuáli sa často rozhodnú neodhaliť svoju sexuálnu orientáciu alebo sexuálnu identitu na pracovisku kvôli obavám z negatívnych dôsledkov. Tí, ktorí sa otvorene hlásia k svojej sexuálnej orientácii, sa často stretávajú s vylúčením zo sociálnych činností, s fyzickým alebo verbálnym obťažovaním a majú menšie vyhliadky v zamestnaní. V iných oblastiach, ako sú vzdelávanie a zdravotná starostlivosť, sa lesbičky, homosexuálni muži, bisexuáli a transsexuáli stretávajú s diskrimináciou. Šikanovanie a nadávanie v škole často vedie k vyšším podielom osôb, ktoré nedokončia školskú dochádzku, medzi lesbičkami, homosexuálnymi muži, bisexuálmi a transsexuálmi a väčšina škôl nemá konkrétne plány na riešenie týchto predsudkov. V zdravotnej starostlivosti sa môžu lesbičky, homosexuálni muži, bisexuáli a transsexuáli stretávať s predpojatým prístupom odborníkov, čo ich môže odradiť od vyhľadania lekárskeho ošetrenia.

ROVNAKÉ PRÁVO NA ROVNAKÉ ZAOBCHÁDZANIE

Článok 21 Charty základných práv Európskej únie obsahuje všeobecný zákaz diskriminácie s rozsiahlym zoznamom dôvodov vrátane sexuálnej orientácie. Nevytvára „hierarchiu dôvodov“, v ktorej by boli niektoré dôvody diskriminácie chránené nerovnako. Osoby majú rovnaké práva na rovnaké zaobchádzanie. To znamená, že zákaz diskriminácie z dôvodu sexuálnej orientácie by sa mal rozšíriť tak, aby obsahoval ochranu aj mimo oblasti zamestnávania a aby zahŕňal aj prístup k tovarom a službám rovnakým spôsobom ako pre tých, ktorí sú diskriminovaní z rasových alebo etnických dôvodov

Rode a pohlavie pre vzdelávacie inštitúcie

V roku 2018 Európska komisia vynaložila značné úsilie pri presadzovaní existujúcich iniciatív v oblasti rodovej rovnosti v EÚ. V prvom rade ukončila rokovania a predložila do Európskeho parlamentu návrh Smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov/iek, ktorá priniesla niekoľko opatrení ako je otcovská dovolenka po pôrode, neprenosná časť rodičovskej dovolenky pre otcov či platené voľno na ošetrovanie závislých členov a členiek rodiny. Komisia sa menej úspešne snažila prekonať prekážky v prístupe k smernici o ženách v ekonomickom rozhodovaní a pokračovať v procese ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor). LGBTI ľudia bývajú obeťami obťažovania v práci, bývajú prepustení pre svoju orientáciu alebo transrodovú identitu, je im zamedzený postup v kariére. Takéto správanie voči nim vyplýva z homofóbnych a transfóbnych predsudkov, podľa ktorých ide o niečo nemorálne, proti prírode a skazené, pričom takéto presvedčenia vedecké fakty dávno vyvrátili.  Obťažovanie alebo diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity v práci môže mať rôzne formy. Podľa slovenského antidiskriminačného zákona je  však takáto diskriminácia na pracovisku  a v zamestnaní zakázaná. Je jedno, či znevažujúci jazyk pochádza od zákazníka, kolegu alebo nadriadeného, či nadriadenej je to neakceptovateľné. Pre transrodových ľudí je tiež napríklad problémom, že zákonník práce ani ďalšia legislatíva nestanovujú povinnosť zamestnávateľa zmeniť na požiadanie potvrdenie o zamestnaní v prípade, ak osoba má právne uznaný prepis rodu (to znamená, že majú zmenený rod/pohlavia napríklad aj v občianskom preukaze).