Otázky v komunikácii rodiny a v sociálnom prostredí

Rodič vplýva na dieťa od jeho narodenia. Dieťa tak najmä v období, kým je v najčastejšej interakcii so svojimi rodičmi, preberá do veľkej miery ich názory. Preto nie je prekvapením, ak rasové, rodové či iné predsudky získa dieťa už výchovou. V súčasnosti sa však deti dostávajú už v pomerne mladom veku k technologickým vymoženostiam. Internet teda tiež veľkou mierou prispieva k formovaniu ich názorov. Dnešné deti trávia väčšinu svojho voľného času na internete, ktorý do veľkej miery ovplyvňuje ich zmýšľanie. Ak sa k tomu pridá nedôvera voči autoritám a nedostatočná schopnosť selekcie relevantných informácií, môže to viesť k až radikalizácii ich názorov.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (Stredisko) pravidelne realizuje vzdelávacie aktivity pre základné, stredné a vysoké školy, kde je veľmi žiadaná téma problematika extrémizmu, rasizmu a xenofóbie. Mladí ľudia vedia lektorov strediska často prekvapiť veľmi radikálnymi a niekedy na predsudkoch založenými postojmi, ktoré považujú za správne a konečné, či už sa jedná o Rómov, migrantov, islam alebo židovstvo. Na druhej strane väčšina mladých ľudí nemá veľa vedomostí o rasizme, xenofóbii ako takých, no téma ich nesmierne zaujíma.

Xenofóbia

Xenofóbiu možno definovať ako strach, obavy alebo nedôveru k tomu, čo je chápané ako cudzie či iné. V spoločenskom kontexte sa toto slovo používa na označenie strachu z cudzincov a iných kultúr najčastejšie v spojitosti s témou rasizmu. Xenofóbia však môže predstavovať aj strach alebo obavy z inej subkultúry, náboženstva, jazyku, sexuálnej orientácie alebo spoločenskej skupine. Xenofóbne zmýšľanie rozdeľuje svet na pomyselné „moje/naše“ teda tie veci, s ktorými je osoba bežne v kontakte a je na ne zvyknutá a tie „cudzie“. „Cudzie“ nemusí byť len niečo z inej krajiny alebo časti sveta, ale môže to byť aj menšina, alebo spoločenská skupina, s ktorou daná osoba nie je oboznámená a považuje ju za inú a nie za súčasť jeho/jej spoločnosti. Xenofóbia nie je sama o sebe postavená na neznášanlivosti, skôr na obavách či nedôvere, ale často slúži ako základ pre rasizmus, nacionalizmus či fašizmus (Slovník 2017)

Rasizmus

Možno chápať ako nepriateľstvo voči osobám inej farby pleti (rasy). Rasizmus vychádza z rôznych predsudkov a predstavách o nerovnosti ľudských rás, prípadne o nadradenosti jednej rasy nad inou. Rasistické myslenie bolo jednou z príčin tragédie holokaustu, kedy boli systematicky a masovo vyvražďované celé skupiny európskej populácie kvôli ich ponímanej „menejcennosti“. Rasizmus je založený na vyčlenení „dobrej, správnej“ skupiny/rasy/etnicity „nás“ – a „zlej, horšej, menejcennej…“ skupiny/rasy/etnicity „iných“. V súčasnosti rasistické skupiny a teórie hovoria primárne o „nezlučiteľnosti“ rôznych kultúr, etnicít a rás. Tvrdia, že etnicity a rasy by sa nemali miešať, primárne zo strachu o „znečistenie“. Stále je v tomto myslení prítomné delenie na „nás dobrých“ a „zlých, menejcenných iných“ (Slovník 2017).

Veková a sociálna štruktúra prívržencov extrémistických skupín je závislá na činnosti, ktorú vykonávajú. Najmä ide o :

Osoby páchajúce pouličnú trestnú činnosť

– spravidla mladší okolo 14 – 25 rokov (spravidla študenti, nezamestnaní)

Osoby vyrábajúce a distribuujúce materiály propagujúce rasovú, národnostnú, náboženskú alebo inú neznášanlivosť

– páchanie tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty.

Páchatelia majú spravidla okolo 24 – 30 rokov, nezriedka aj viac (prevažujú zamestnaní a súkromní podnikatelia). Počty v jednotlivých extrémistických skupinách nie je možné stanoviť presne. V rámci akcií a stretnutí sa okrem aktívnych členov pridávajú aj sympatizanti.

Počet pravicových extrémistov (najmä Skinheads a neonacisti) je od roku 2004 približne stabilný – okolo 900 aktívnych osôb a okolo 3000 prívržencov a sympatizantov s nebezpečenstvom rastu (vychádzame z dát pred vojnou na Ukrajine).

Počet aktívnych členov ľavicových extrémistov (najmä anarchisti a antiglobalisti) je stabilizovaný – okolo 175 osôb. Počet prívržencov a sympatizantov je neodhadnuteľný s nebezpečenstvom rastu.

V oblasti páchania domáceho násilia a násilných trestných činov mladistvých v škole a mimo školy ide o oblasť vhodnú na samostatný výskum, ale v základe predpokladáme, že hlavné príčiny rastu radikálneho riešenia niektorých životných situácií a rastu agresivity v domácom prostredí a v spoločnosti sú zhodné s celkovým rastom radikalizmu a agresívneho správania sa spoločnosti.

Dôvody mladých stať sa extrémistami

Aké sú dôvody, ktoré vedú mladých ľudí stať sa extrémistami? Vďaka nedávnemu výskumu Akadémie policajného zboru sa dozvedáme nasledovné dôvody:

• potreba niekam patriť (do skupiny seberovných),
• túžba vyjadriť svoj názor a obklopiť sa ľuďmi s podobným názorom,
• túžba vyjadriť vzburu proti škole, rodine atď.,
• potreba vyplniť voľný čas,
• potreba robiť zakázané veci,
• potreba robiť nebezpečné veci,
• potreba podriadiť sa disciplíne,
• nájsť zmysel života,
• potreba mať silného vodcu,
• nemusieť hlboko premýšľať o veci, rieši to za mňa vodca,
• Iné.

Medzi najvýznamnejšie faktory patria:

– Na prvom mieste je snaha mladých ľudí sociálne sa začleniť.

– Na druhom mieste potreba robiť zakázané veci.

– Na treťom mieste túžba vyjadriť svoj názor a obklopiť sa ľuďmi s podobným názorom.

– Nasledujú skoro rovnako vnímané potreby: túžba vyjadriť vzburu proti škole, rodine atď., a potreba robiť nebezpečné veci.

Okrem percepcie spoločnosti, prečo sa jednotlivec stáva extrémistom, je zaujímavé hodnotenie dôvodov, prečo sa mladí ľudia stávajú členmi extrémistických skupín.

• extrémistická skupina im nahrádza (nefungujúcu) vlastnú rodinu,
• túžba niekam patriť, a vzhľadom k osobnej výbušnej povahe to ťahá len k extrémizmu,
• snaha vyrovnať sa svojim kamarátom, ktorých uznávajú,
• túžba byť takým ako väčšina kamarátov v okolí,
• byť v prostredí, v ktorom sa pohybujú obdivovaní vodcovia,
• snaha vyplniť si voľný čas,
• navádzanie ostatných,
• snaha získať rešpekt a obdiv ostatných bez toho, aby si uvedomovali následky svojho konania,
• nemajú dostatok profesijnej zručnosti na výkon zamestnania,
• sú deprimovaní vlastnou neúspešnosťou,
• sociálna neistota,
• pocit neúspešnosti a tápanie v spoločnosti,
• nezaradenosť do spoločnosti.

Prečo sa mladí ľudia stávajú členmi extrémistických skupín?

Je zrejmé, že medzi mladými ľuďmi vedie túžba niekam patriť, a vzhľadom k osobnej výbušnej povahe ich to ťahá k extrémizmu. Na druhom mieste je dôvod  náhrady vlastnej (nefungujúcej) rodiny tou extrémistickou. Na treťom mieste sa uvádza snaha získať rešpekt a obdiv ostatných bez toho, aby si uvedomovali následky svojho konania. A s vysokým percentom vnímajú respondenti aj snahu vyrovnať sa svojim kamarátom, ktorých uznávajú. Ostatné dôvody stať sa členmi extrémistických skupín občianska verejnosť už necíti ako príliš silné v porovnaní vyššie uvedenými.

TRESTNÉ POSTIHY

Okrem osobitného motívu Trestný zákon sankcionuje celý rad ďalších konaní, spočívajúcich vo verejných prejavoch hanobiacich národ, jazyk, etnickú skupinu či podnecujúcich k nenávisti voči jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich príslušnosť k národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu, rodu alebo pre ich náboženské vyznanie.

Zároveň je sankcionované konanie, ktoré podnecuje k nenávisti voči jednotlivcovi, ktorý je páchateľom nenávistného činu považovaný za príslušníka „rasovej“ skupiny. V zmysle Deklarácií UNESCO3, ako aj antropologických asociácií , nemá začleňovanie ľudí do rasových skupín žiadne vedecké opodstatnenie. Z tohto dôvodu sa pri hodnotení rasovej nenávisti nevychádza z existencie „rás“, ale z osobitného motívu páchateľa, ktorý „rasy“ považuje za reálne, a preto voči takto definovaným skupinám ľudí smeruje svoje nenávistné konanie. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a uznávajúc nebezpečnosť relativizácie zločinov proti ľudskosti.

Trestný zákon sankcionuje popieranie, spochybňovanie, schvaľovanie alebo snahu o ospravedlnenie holokaustu, zločinov režimu založeného na fašistickej ideológii a komunistickej ideológii. Vychádzajúc z ustanovení medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (ICERD)5, ktorého je SR zmluvnou stranou, Slovenská republika sankcionuje verejnú propagandu, ktorá je založená na myšlienkach alebo teóriách o nadradenosti jednej rasy, alebo ktorá sa pokúša ospravedlňovať alebo povzbudzovať akúkoľvek formu rasovej nenávisti a diskriminácie vyhlásiť za nezákonné organizácie a tiež aj organizovanú a akúkoľvek inú propagandistickú činnosť podporujúcu a povzbudzujúcu rasovú diskrimináciu a vyhlásiť účasť v takých organizáciách alebo na takej činnosti za trestnú podľa zákona.

Tieto ustanovenia sú premietnuté do konkrétnych skutkových podstát trestného zákona postihujúcich podporu a propagáciu skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. SR venuje náležitú pozornosť boju proti podnecovaniu k diskriminácii a rasovému násiliu aj voči menšinám a migrantom.

Niektoré z kauz a prípadov, ktoré v minulosti upozornili na rasovú neznášanlivosť na Slovensku:

Prípad Krompachy (2018): V obci Krompachy došlo k verejnej diskriminácii Rómov zo strany obyvateľov obce, ktorí sa zorganizovali a verejne protestovali proti umiestneniu kontajnerov pre Rómov na miestnom futbalovom ihrisku. Tento incident upozornil na problémy s rasovou diskrimináciou a polarizáciou spoločnosti.

Útok na Rómov v Gelnici (2013): V meste Gelnica došlo k útoku na Rómov zo strany skupiny mladých mužov. Útok bol následkom konfliktu medzi Rómami a nerómskou komunitou a zvýšil povedomie o probléme rasovej neznášanlivosti na Slovensku.

Prípad Hedviga Malinová (2006): Hedviga Malinová, mladá žena žijúca v Nitre, tvrdila, že bola napadnutá a týraná zo strany neznámych páchateľov na základe svojho etnického pôvodu. Prípad viedol k spore a vyvolal verejnú diskusiu o rasovej diskriminácii a politických témach.

Charakteristika určitých skupín obyvateľstva na Slovensku

(Extrémistická scéna na Slovensku)

Pravicoví extrémisti

• neonacistickí skinheads,
• divácke násilie /hooligans/,
• rasistický extrémizmus,

Najčastejšie páchajú trestné činy :

• podpora a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu právd a slobôd občanov,
• hanobenie národa, rasy a presvedčenia,
• ublíženie na zdraví,
• výtržníctvo.

Ide o skupiny, v ktorých existuje istá hierarchia, spoločný cieľ, vyhlásený alebo prirodzený vodca, ktoré sa zviditeľnili ako skupina na Slovensku alebo v zahraničí buď protiprávnym konaním (fyzický útok, internetová stránka s rasistickým obsahom a i.), alebo ako skupina majú svoju symboliku, pravidelné miesto stretávania a pod.

Ide najmä o skupiny s názvami:

Blood and Honour Slovakia

Blood and Honour Cassovia

Slovakia Hammers Skins

SS AG SLOVAKIA – Security Service Action Group Slovakia

Engerau Crew – Bratislava-Petržalka

skupiny všeobecne sa označujúce za „Skinheads“

Combat 18 Division Slovakia

Ľavicoví extrémisti

• extrémne anarchistické hnutia
• extrémne ľavicové hnutia
• ekologický extrémizmus
• militantné antifašistické hnutia

Najčastejšie páchajú trestné činy:

• ublíženie na zdraví
• výtržníctvo
• poškodzovanie cudzej veci

Skupiny z rôznych vrstiev môžu mať rôznu motiváciu:

• nenávisť v rôznych podobách,
• nuda,
• adrenalín – ja si to môžem dovoliť.

Z pohľadu spáchania extrémistických trestných činov na Slovensku sa pomaly ukazuje, že prežitkom bude stav, kedy rasovo motivovaný čin môže spáchať len „biely“ (prípad bitky v Mlynskej doline). Príslušník iného etnika môže urážať „bielych“, ale tento čin nesmie byť posudzovaný ako rasovo motivovaný, pričom všetky znaky spáchania tohto trestného činu sú naplnené.

Pohľad verejnosti na príčiny rastu extrémizmu

Nasledujúca skupina odpovedí vypovedá o pohľade občanov na príčiny, ktoré vedú k rastu extrémizmu na Slovensku. Otázky boli smerované od rodinného prostredia k vplyvom spoločnosti. Do skupiny otázok percepcie vplyvu rodinného prostredia patria:

• Prispieva podľa Vás k rastu extrémizmu nedostatok času rodičov na ich deti?
• Prispieva podľa Vás k rastu extrémizmu uprednostňovanie záľub rodičov pred deťmi?
• Prispieva podľa Vás k rastu extrémizmu neschopnosť rodičov kontrolovať deti?

Táto skupina otázok má ukázať skúsenosti respondentov zo svojho okolia s rodinným prostredím, ktoré ako prvotné formuje človeka. Išlo o to získať aj sprostredkovaný prehľad, či rodinný život a formovanie človeka v rodinnom prostredí sú občanmi stále chápané ako základ spoločnosti, alebo dochádza k posunu vo vnímaní úlohy rodiny.

Prispieva podľa Vás k rastu extrémizmu nedostatok času rodičov na ich deti?

Rodina je v súčasnosti vystavená viacerým nástrahám, pričom jedna z nich je množstvo času, ktoré môžu alebo chcú rodičia venovať svojim deťom a odovzdávať im svoje skúsenosti, rady, vychovávať ich v duchu svojich tradícií a podobne. Z grafu je vidno, že skúmaná spoločnosť stále považuje rodinné prostredie za významný faktor formovania osobnosti človeka (88% viac menej vidí ako významnú úlohu venovania času rodičov deťom pri prevencii extrémizmu). Pokiaľ spoločenské podmienky budú postupne obmedzovať čas na výchovu v rodine (predlžovanie pracovnej doby, časovo náročné dochádzanie do práce a podobne), aj spoločnosť predpokladá nárast spoločensky defektného správania sa jedincov.

Prispieva podľa Vás k rastu extrémizmu uprednostňovanie záľub rodičov pred deťmi?

Otázkou sme chceli výskumníci Akadémie policajného zboru dozvedieť aké sú spoločenské skúsenosti s ochotou rodičov venovať sa výchove svojich detí a ako je vnímaný tento vplyv na možnosť rastu protispoločenského správania sa, v tomto prípade rastu extrémizmu.

Odpovede naznačujú, že spoločnosť vníma skutočnosť, že záľuby rodičov ešte nemusia viesť k negatívnym prejavom správania sa ich detí, nakoľko rodičia svojimi koníčkami môžu byť pre nich pozitívnym príkladom.

Prispieva podľa Vás k rastu extrémizmu neschopnosť rodičov kontrolovať deti ?

Respondenti chápu, aké veľké je riziko ďalšieho nárastu extrémizmu. Vidia aj skutočnosť, že rodičia v dnešných spoločenských podmienkach strácajú možnosť a v mnohých prípadoch aj schopnosť kontrolovať svoje deti.

Prispieva podľa Vás k rastu extrémizmu vplyv „ulice“?

Ako bolo už vyššie uvedené, súčasťou formovania osobnosti sú aj neformálne väzby, ktoré si jedinec vytvára počas svojho života, či už v útlom veku alebo v dospelosti. V mladšom veku, kedy sa jedinec postupne zoznamuje s širším okruhom ľudí mimo svojej rodiny narastá vplyv tzv. ulice. Všeobecne sa tak označujú skutočnosti, ktoré osobnosť spoznáva v priebehu dospievania a väčšinou je tento fenomén chápaný negatívne.

Prispieva podľa Vás k rastu extrémizmu honba médií za senzáciou?

V posledných desaťročiach sa od vplyvu „ulice“ oddelil vplyv mediálneho prostredia ako samostatnej osobnosť človeka formujúcej oblasti. Často krát sa práve táto oblasť negatívne podieľa na vytváraní negatívnych hrdinov, či už nešťastným, alebo cieleným podávaním informácií, alebo vzorcov správania sa napr. vo filmovej tvorbe.

Spoločnosť akoby si uvedomovala, že so slabnúcim vplyvom pozitívneho rodinného prostredia sa aj touto formou môže zvyšovať percento ľudí extrémne riešiacich niektoré životné situácie. Toto extrémne riešenie môže byť ako na úrovni jednotlivca9 , tak na úrovni skupiny.

Prispieva podľa Vás k rastu extrémizmu nedostatok príležitostí zažívať „Adrenalín“ iným spôsobom?

Jedným z relatívne nových fenoménov je potreba niektorých ľudí zažívať „adrenalín“. Väčšina spoločnosti dokáže tento stav vysokého vzrušenia zažívať pri športových činnostiach. Nájdu sa však aj jedinci, ktorí „adrenalín“ hľadajú pri porušovaní spoločenských noriem, či už písaných alebo nepísaných. Najväčšie vzrušenie zažívajú, keď musia súperiť s inštitúciou, ktorá má školených ľudí. Okrem súkromných bezpečnostných služieb je hlavným cieľom takýchto „adrenalínových“ akcií Polícia a málokedy aj armáda. Môcť ukázať rany utŕžené pri bitke s policajtmi, ukrývať sa pred zákonom za spáchanie trestného činu, patrí v určitých subkultúrach k vrcholom hrdinstva. Práve na takúto skutočnosť a jej vnímanie spoločnosťou bola mierená uvedená otázka.

Ako je vidieť z pripojeného grafu 67% respondentov uviedlo, že jeden z faktorov rastu extrémizmu je hľadanie “adrenalínu“. Dá sa predpokladať, že majú priame, alebo sprostredkované skúsenosti predovšetkým s diváckym násilím pri niektorých športových podujatiach. Cestu k „adrenalínu“ a extrémizmu ako takému uľahčuje aj výdobytok vedeckotechnickej revolúcie konca 20. storočia internet.

Prispieva podľa Vás k rastu extrémizmu internet a ľahký prístup k agresívnym (extrémistickým) stránkam?

Vďaka slobodnému prístupu k informáciám a možnosti slobodne poskytovať svoje informácie, vyjadrovať názory sa k využitiu možností internetu pripojili aj extrémisti. Využívajú rôznosť a voľnosť možnosti „zavesiť“ svoje stránky s informáciami na servre v štátoch, kde to legislatíva povoľuje. O tom, že tieto skutočnosti nie sú len obyčajnou hypotézou výskumníkov svedčí aj graf. Respondenti sú si vedomí, že extrémistické stránky nielenže existujú, ale stávajú sa prostriedkom na združovanie sa persón s rovnakým zmýšľaním.

DEFINÍCIA EXTRÉMIZMU

za extrémizmus možno považovať konanie a aktivity vychádzajúce z postojov krajne vyhrotenej, demokratickému systému nepriateľskej ideológie, ktoré či už priamo alebo v určitom časovom horizonte deštruktívne pôsobia na existujúci demokratický systém a snažia sa ho nahradiť systémom typu totalitného režimu alebo diktatúry.

Druhou charakteristickou črtou extrémizmu a s ním spájaných aktivít je, že útočia na systém základných práv a slobôd garantovaný ústavou a medzinárodnými ľudsko-právnymi dokumentmi, alebo sa snažia svojimi aktivitami uplatňovanie týchto práv sťažiť, či znemožniť.

Ich cieľom a dôsledkom je zničiť demokratické usporiadanie spoločnosti v jej základoch. Za ďalšie charakteristické znaky extrémizmu sa považuje snaha o obmedzenie, potláčanie, znemožnenie výkonu základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva definované ich pohlavím, národnosťou, rasou, etnikom, farbou pleti, vierovyznaním, jazykom, príslušnosťou k spoločenskej triede, majetkom, ako aj používanie fyzického násilia namiereného voči majetku, alebo názorovým alebo politickým oponentom.

Poznáte nejakého extrémistu?

Z vyššie uvedeného grafu je zrejmé, že do istého kontaktu s extrémistami dochádza 25 % občanov, ale pritom je vhodné mať na zreteli, že v tomto prípade ide o pomerne široké chápanie pojmu extrémista. Inak povedané, opýtaný mohol vnímať ako extrémistu aj človeka, ktorý má pod vplyvom hnevu síce extrémne názory, ale neporušuje zákon. Približne 16% obyvateľstva má sprostredkované informácie o extrémizme vo svojom okolí ale najdôležitejšie je, že 59% nepozná vo svojom okolí extrémistu. Tento údaj dáva istý optimistický pohľad, ktorý však nie je potrebné preceňovať.

Do akej miery súhlasíte s nasledujúcim názorom? Za všetky problémy môžu etnické menšiny.

Okolo 5% obyvateľstva bližšie vidí za prejavmi extrémizmu spolužitie s etnickými menšinami na Slovensku. Sprostredkovane, alebo vzdialené vnímanie tohto problému má približne 18% respondentov. Do tejto skupiny respondentov patria ľudia, ktorí sa rôznymi spôsobmi dozvedajú o činoch extrémistov v spojení so spolunažívaním s etnickými menšinami. Môžeme tu predpokladať aj istú mieru alibizmu: „veď sa ma na to pýtajú, tak s tým skôr súhlasím“. Dôležitejší je však údaj, že zase okolo 60% občanov nepociťuje problematiku extrémizmu ako veľmi blízku, ktorá by mohla ohroziť pocit bezpečia. V tomto smere je možné uviesť čiastočný záver, že v prípade extrémizmu je na Slovensku nanajvýš vhodné viesť boj s extrémizmom adresne, regionálne cielene a nie celoplošne. Pozornosť je vhodné venovať aj skupine respondentov, ktorí odpovedali, že nevedia posúdiť túto problematiku, okolo 16%. Tento počet sa objavuje aj pri ďalších odpovediach „Súhlasíte…“ a je zaujímavý pri porovnaní s percentuálnym podielom odpovedí na otázku „Do akej miery súhlasíte s nasledujúcim názorom? Problém extrémizmu na Slovensku neexistuje.“ Občania pri jednoduchom, všeobecnom pomenovaní problému sa cítia byť informovanejší, rozhodnejší, ale pri snahe zistiť detaily problému sa zväčšuje pocit ich neistoty vyjadrený práve zvýšením percentuálnych bodov na úroveň okolo 15% oproti 5% v grafe.

KONKRÉTNE O VÝSKUME

Do výskumu Akadémie policajného zboru sa zapojilo všetkých 8 krajov, 21 základných a stredných škôl a celkom 1323 respondentov. Zapojení boli žiaci navštevujúci 7. ročník základných škôl, až po 4. ročník stredných škôl. Čo sa týka vekového rozloženia, podarilo sa získať rozmanitú vzorku, s najvyšším zastúpením žiakov vo veku od 14 do 17 rokov. 45,05 % všetkých opýtaných tvorili ženy a zvyšných 54,95 % muži. Toto rozloženie možno aj vzhľadom na celkový pomer počtu žien a mužov na Slovensku považovať za rovnomerné.  Väčšina opýtaných prejavila súhlas s tvrdením, že diverzita je pre spoločnosť priaznivá. Diverzitu považuje za priaznivú pre spoločnosť viac ako 60 % respondentov. Pri otázke sa však vyskytla takmer štvrtina respondentov (24,79 %), ktorí nevedeli k tomuto výroku zaujať postoj. Táto situácia s vysokým počtom neutrálnych odpovedí sa opakovala pri viacerých otázkach. Pri mužoch sa oveľa častejšie vyskytovali negatívne, nesúhlasné odpovede. Viac ako 80 percentná väčšina si tiež uvedomuje prítomnosť negatívnych stereotypov.

V ďalšej časti výskumu sme výskum zaoberal postojom mladých ľudí k jednotlivým skupinám. V rámci náboženských skupín bol jednoznačne najnegatívnejší postoj vyslovený voči moslimom. Hoci bol pomer negatívnych odpovedí vysoký (40,29 %), nepresiahol 42 nadpolovičnú väčšinu negatívnych odpovedí.

 Tým bola vyvrátená aj hypotéza tvrdiaca, že väčšina respondentov má negatívny postoj voči moslimom. Opäť sme však zaznamenali aj veľký počet neutrálnych odpovedí. Kresťania získali najviac pozitívnych ohlasov, ateisti nasledujúc. Negatívny postoj k židom vyjadrilo približne 10 % opýtaných. Viac ako polovica opýtaných však v prípade židov označila odpoveď neutrálny, čo je spomedzi všetkých, nielen náboženských skupín, najvyšší počet neutrálnych odpovedí. Dôvodom je zrejme predovšetkým nízka informovanosť či interakcia s touto náboženskou skupinou.

Spomedzi rasových skupín boli najväčším problémom Ázijci. Negatívne odpovede zvolilo pri tejto skupine 7,07 % respondentov. O niečo menej negatívnych odpovedí, 6,05 % , respondenti zvolili pri černochoch.

Spomedzi všetkých skupín, či už náboženských, národnostným, či etnických, najnegatívnejšie vnímajú mladí ľudia Rómov.

Negatívne vníma Rómov nadpolovičná väčšina opýtaných, presnejšie 51,40 % respondentov. Zo všetkých negatívnych odpovedí úplne negatívne tvorili až takmer 40 %. Rómovia sú podľa respondentov zároveň najproblematickejšou skupinou v spoločnosti. Túto skutočnosť potvrdilo až 81 % všetkých opýtaných.

Z pohľadu národnosti sú najproblematickejší Maďari, nasledovaní Ukrajincami. Maďari však v porovnaní s Ukrajincami získali výrazne vyšší počet negatívnych odpovedí. Zistili sme však, že respondenti navštevujúci školu v kraji, ktorý susedí s Maďarskom, majú pozitívnejší vzťah k Maďarom v porovnaní s ostatnými. Dôvodom môže byť samotná príslušnosť týchto respondentov k maďarskej národnosti (nemožno posúdiť, nakoľko sme tento údaj nezisťovali), alebo väčšia interakcia s danou národnosťou, ktorá zväčša vedie k znižovaniu konfliktov a zlepšovaniu vzťahov.

Lepšie spoznanie skupín navzájom znižuje negatívne nálady a smeruje k lepšiemu vzájomnému porozumeniu. Najpozitívnejšie boli vnímaní Slováci. Pričom pohlavie jedincov jednotlivých skupín pre respondentov nepredstavovalo v rozhodovaní výrazný rozdiel. Zväčša boli odpovede smerované negatívnejšie voči jedincom mužského pohlavia. Jediný výraznejší rozdiel možno sledovať pri moslimoch, kde by moslim prekážal o 3 % viac respondentom ako moslimka. Pri zvyšných skupinách boli percentuálne podiely zanedbateľnejšie. V prípade černochov to bolo ako u jediných naopak, viac by respondentom prekážala černoška ako černoch, avšak len s minimálnym rozdielom. Pocit bezpečia v prípade prítomnosti ľudí iných kultúr, vyznania a národností nepociťuje viac ako 33 % opýtaných. Napriek tomu až vyše 81 % súhlasí s tým, že všetci ľudia sú si rovní.

Postoj k ľuďom zo susedných krajín na základe národnosti

Podľa portálu Úradu Vlády Slovenskej republiky je na Slovensku národnostné zloženie obyvateľstva nasledovné: národnosť slovenská (80,7 %), maďarská (8,5 %), rómska (2,0 %), česká (0,6 %), rusínska, ukrajinská, ruská, nemecká, poľská a iné (8,2 %) (Slovensko 2017). Zvýšená interakcia s danou skupinou osôb by mala mať už podľa vyššie spomenutého, priaznivý vplyv na vnímanie tejto skupiny. Pri susedných krajinách, práve kontaktom s menšinami a zvýšenou interakciou s takýmito osobami však môže mať človek väčšiu tendenciu porovnávať sa.

Za prekážku neraz považuje aj prítomnosť druhej národnosti na území svojej krajiny a často argumentuje, že menšina by sa mala vrátiť na svoje územie, alebo striktne prijať pravidlá a kultúrne či spoločenské zvyky krajiny, v ktorej aktuálne žije. Čím je však kontakt skupín intenzívnejší, tým sa nepriateľské tendencie eliminujú. Preto napríklad možno spomenúť, že negatívnejšie vnímajú Maďarov Slováci zo stredného a severného Slovenska. Porovnávanie a rozdeľovanie ľudí na „vlastných“ a „cudzích“ vedie k rozširovaniu stereotypov. Mnohé vznikajú, hoci aj na základe osobnej skúsenosti, zväčša však tej negatívnej. Takáto skúsenosť je potom aplikovaná na celú skupinu, všetkých ľudí danej národnosti.

Postoj k Maďarom

Maďarská menšina je najväčšou menšinou na Slovensku a tvorí 8,5 % (Slovensko 2017) obyvateľstva. Stereotypy o maďarskom obyvateľstve sú často prítomné aj v článkoch. Medzi Maďarmi a Slovákmi totiž existuje informačná priepasť. Kým pre Maďarov sú dostupné základné informácie, slovenská spoločnosť dlhodobo nemala k dispozícii základné informácie o Maďaroch žijúcich na Slovensku. Väčšina informácii o Maďaroch na Slovensku pochádzala z neoverených zdrojov, často práve z článkov plných stereotypov. V roku 2015 bol uvedený do funkčnosti portál Madari.sk, ktorého cieľom je búrať stereotypy o Maďaroch.

Celkovo negatívny postoj k Maďarom zastáva 16,40 % respondentov, pričom vyslovene negatívny 7,26 %. Zhodný je počet všetkých pozitívnych odpovedí s neutrálnymi odpoveďami, oboje tvoria 41,80 % z celkového počtu. Zo všetkých pozitívnych (spolu skôr pozitívne a pozitívne) odpovedí tvoria vyslovene pozitívne 25,93 %.

Za najväčší problém považujú mladí ľudia Rómov, ktorí sú podľa výsledkov najnegatívnejšie vnímanou skupinou vôbec. Prevažujúce negatívne postoje vyjadrili respondenti tiež voči moslimom. Ostatné skupiny mladí ľudia za problém nepovažovali, nakoľko prevažovali pozitívne, prípadne neutrálne postoje. Výskum tiež zistil, že ženy ukazujú vyššiu mieru tolerancie ako muži. Na otázky zisťujúce súhlas s dobrým vplyvom diverzity na spoločnosť, vyjadrilo nesúhlas viac mužov ako žien. Odpovede a postoje žien boli celkovo menej negatívne a menej sa prikláňali k definitívnym možnostiam. Na základe výsledkov tiež možno konštatovať, že najväčším problémom pre uzavretie manželstva u mladých ľudí by bolo rozdielne náboženstvo potenciálneho partnera. Podľa najväčšieho počtu pozitívnych postojov sa ako najpozitívnejšia skupina ľudí vnímajú Slováci a kresťania.

Vzhľadom na vyššie spomenutú skutočnosť, že interakciou s danou skupinou obyvateľstva sa zlepšuje vnímanie tejto skupiny, sa hodnotí, aký je rozdiel medzi vnímaním Maďarov krajmi, ktoré susedia s Maďarskom, a v ktorých je značný výskyt maďarského obyvateľstva s tými, v ktorých je výskyt Maďarov minimálny či žiadny. Do akej miery je u mladých ľudí, negatívny postoj voči Maďarom podmienený ich predpokladaným kontaktom, resp. príslušnosťou k tejto menšine. Pre porovnanie ide o kraje, ktoré susedia s Maďarskom v porovnaní s krajmi, ktoré s Maďarskom nesusedia. Kraje susediace s Maďarskom, ktoré majú podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 najpočetnejšie zastúpenú maďarskú menšinu v porovnaní s krajmi, kde je zastúpenie maďarskej menšiny minimálne, prípadne žiadne.

V porovnaní sú preto postoje k Maďarom u respondentov navštevujúcich školu v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji, vs. žiakov a študentov navštevujúcich školu v Trenčianskom, Žilinskom a Prešovskom kraji.

Postoj k Maďarom podľa predpokladu užšej interakcie s danou skupinou.

Respondenti, ktorí majú väčší predpoklad osobného kontaktu s určitou skupinou, vnímajú túto skupinu pozitívnejšie ako tí, ktorí s ňou prichádzajú do kontaktu minimálne či vôbec. Kraje zdieľajúce hranicu s Maďarskom ukázali, že pozitívny postoj k Maďarom zaujalo viac ako 31 %, a negatívny len 6,09 %. U krajov, ktoré s Maďarskom nesusedia je väčší počet negatívnych odpovedí, a to 8,06 % ako aj o 10 % menší počet pozitívnych odpovedí, 21,50 %.

Postoj k Čechom

Vzťahy medzi Českom a Slovenskom majú bohatú históriu. Existencia v rámci spoločnej krajiny, ale aj oddelené fungovanie malo vplyv na formovanie oboch národov, ako aj na vzájomné porovnávanie a súťaženie.

V bežných situáciách sa na internete stretávame najmä so stereotypmi o Čechoch, ako nevkusných (obraz českého muža v sandáloch a ponožkách), lakomých (obraz českej rodiny na dovolenke s množstvom vlastného jedla), či dokonca so stereotypom českého turistu (neopatrný, nedostatočne vybavený, ohrozujúci vlastný život ľahkovážnosťou). Po vyhľadaní pojmu „Čech“ vo vyhľadávači Google sme dostali odporučenie na podobné vyhľadávanie „typický Čech“. Obrázky, ktoré boli výsledkom tohto vyhľadávania podporujú vyššie spomenuté stereotypy. Respondenti zaujali k Čechom prevažne pozitívny postoj. V 69,61 % prevládali skôr pozitívne a pozitívne odpovede. Vyslovene pozitívny postoj, zaujala takmer polovica respondentov, 48,45 % opýtaných. Negatívne odpovede predstavovali z celkového počtu len 5,14 % odpovedí. Štvrtina respondentov zvolila voči Čechom neutrálny postoj.

Postoj k Slovákom

Vzhľadom na to, že 80,7 % obyvateľov Slovenska je slovenskej národnosti možno predpokladať že väčšina respondentov bola práve slovenskej národnosti. Pozitívne odpovede sú v porovnaní s ostatnými národnosťami najpočetnejšie. Skôr pozitívne až pozitívne vníma Slovákov 83,37 % respondentov, pričom úplnú prevahu má odpoveď pozitívne. Neutrálny postoj k Slovákom zaujalo 14,89 % respondentov. Negatívne vníma Slovákov len 3 % opýtaných.

Postoj k Poliakom

O Poliakoch sa najmä cez médiá najčastejšie dostávame k stereotypom, ktoré spájajú Poľsko s nekvalitným tovarom a výrobkami. Prevládajú tiež stereotypy o obchodnom duchu Poliakov, ako aj narážky na veľké množstvo Poliakov pracujúcich v zahraničí. Poliaci sú však mladými ľuďmi vnímaní menej negatívne ako Česi. Negatívny postoj k Poliakom prechováva 4,38 % opýtaných, v porovnaní s vyše 5 % v prípade Čechov. Neutrálny postoj k Poliakom vyjadrilo viac ako 35 % respondentov a pozitívne alebo skôr pozitívne vníma Poliakov 60 % respondentov.

Postoj k Rakúšanom

Najmenej negatívne vnímanou skupinou ľudí pochádzajúcich zo susednej krajiny sú Rakúšania. Čo sa týka mediálnych výstupov alebo diskusií, Rakúšania sa nejavia ako skupina ľudí, ktorá by Slovákom prekážala. Ak sa spomína Rakúsko, je to skôr v kontexte nákupov, porovnávania cien či kvality potravín. Vykreslenie obyvateľa Rakúska, stereotypy, či nenávisť voči Rakúšanom nie je v Slovenských médiách či na internete pozorovateľná. Rakúšania sú teda, hneď po Slovákoch, vnímaní najmenej negatívne. Negatívne, resp. skôr negatívne vnímajú Rakúšanov len 2 % respondentov. Neutrálny postoj k tejto národnosti prechováva 35,15 % opýtaných. Najviac opýtaných zvolilo v tomto prípade odpoveď pozitívny, spolu so skôr pozitívnymi odpoveďami predstavujú všetky kladné odpovede 62,81 % odpovedí.

Postoj k Ukrajincom

Na rozdiel od relatívne neutrálneho vnímania Rakúšanov, Ukrajinci si v slovenskej spoločnosti vyslúžili hneď niekoľko prívlastkov. Ukrajinci sú považovaní za lacnú pracovnú silu, ktorá berie zamestnanie Slovákom. Často sa objavujú aj označenia „typického“ ukrajinského muža, ktorý je podľa slovenského stereotypu mafián či robotník, žena Ukrajinka je zasa často vykresľovaná ako prostitútka. Zrejme aj kvôli týmto stereotypom si Ukrajinci získali medzi mladými ľuďmi nie veľmi pozitívny postoj. Po Maďaroch, ktorí boli z o všetkých národností vnímaní najnegatívnejšie, sú Ukrajinci druhou najnegatívnejšie vnímanou národnosťou. Celkový počet záporných odpovedí však neprevyšuje ani 7 %. Podobné percentuálne rozloženie vidíme v tomto prípade pri kladných a neutrálnych odpovediach. Prevládajú kladné postoje, u 48,60 % respondentov, neutrálne Ukrajincov vníma 45,28 % mladých ľudí na Slovensku.

Najnegatívnejší vs. najpozitívnejší postoj

Na jednej strane sú úplne pozitívne postoje voči určitej skupine, na strane druhej úplne negatívne. Na grafe môžeme pozorovať, že vo všeobecnosti výrazne prevládajú pozitívne postoje. Negatívne postoje prevažujú len pri Rómoch a Moslimoch. Výraznejší, nie však prevládajúci výskyt negatívnych odpovedí môžeme tiež pozorovať pri Maďaroch. Graf tiež vykresľuje, že najpozitívnejšie sú vnímaní Slováci a kresťania, nasledujú Česi a Rakúšania.

Neutrálne vnímané skupiny

Skupina, ktorá je spomedzi všetkých vnímaná najneutrálnejšie, a teda k nej respondenti vo väčšine odpovedí prejavili neutrálny postoj, sú židia. Židov vníma neutrálne 55,48 % respondentov. Nasledujú moslimova, ktorých neutrálne vníma 47,17 % opýtaných. Neutrálny postoj môže byť u mladých ľudí vyvolaný tým, že danú skupinu výrazne nevnímajú, s jej členmi neprichádzajú do styku, prípadne nevedia zaujať stanovisko či názor na základe nedostatku skúseností či vedomostí. Neutrálny postoj však môže do istej miery vyplývať aj zo strachu respondentov vyjadriť svoj osobný názor, najmä ten negatívny.

Obavy z označenia svojej osoby za rasistu, môžu spôsobiť výraznejší výskyt neutrálnych odpovedí, najmä pri skupinách ako moslimovia či Rómovia. Niektorí respondenti sa snažili svoje odpovede brániť a podporiť aj slovami, že nie sú rasisti, alebo že im nikto neprekáža, ak im nič nevnucuje a dobre sa správa.

Bezpečnosť a pocit nadradenosti

Najviac sa prejavujú xenofóbne postoje mladých ľudí práve pri otázke bezpečnosti. V prípade prítomnosti človeka iného rasového, etnického, kultúrneho či náboženského pôvodu. 6 % ľudí pociťuje silné obavy a až viac ako štvrtina respondentov sa necíti v spoločnosti ľudí odlišných, ako oni/ony samy/samé bezpečne. Takmer polovica respondentov, 45,28 % si volí odpoveď neviem. Nebezpečie nepociťuje 21,91 % respondentov a vôbec žiadny problém so spoločnosťou odlišných ľudí nemajú 3 % respondentov. V tabuľke môžeme sledovať mieru súhlasu respondentov s tvrdením: „Cítim sa bezpečne, keď sa v mojom okolí nachádzajú ľudia rôzneho rasového, etnického, kultúrneho a náboženského pôvodu.“

Bezpečnosť v okolí ľudí iného kultúrneho, rasového, etnického a náboženského pôvodu

Xenofóbia sa stáva stále viac a viac skloňovaným slovom. V roku 2016 tento pojem online slovník Dictionary.com označil slovo xenofóbia za najvyhľadávanejšie slovo roka, záujem oň počas roka 2016 výrazne stúpol (Ballová 2016). K nárastu netolerantnosti a xenofóbie sa začiatkom roka 2017 vyjadril generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres (Guterres 2017). Predpokladali sme preto, že otázka zisťujúca pocit bezpečnosti respondentov v prítomnosti ľudí iných rasových, náboženských, kultúrnych a etnických skupín bude v nich evokovať nepríjemné pocity či pocity nebezpečia. Súhlas alebo úplný súhlas s pocitom nebezpečia vyjadrilo 33,18 % opýtaných. Najviac respondentov, 42,40 % zvolilo odpoveď neviem. Na základe výsledkov teda možno konštatovať, že hypotéza H2: Viac ako polovica mladých ľudí sa necíti bezpečne v blízkosti ľudí iných rasových, náboženských, kultúrnych a etnických skupín, nebola potvrdená.

Väčšina respondentov súhlasila s tvrdením, že všetci ľudia sú si rovní. Avšak až 8 % opýtaných nesúhlasí s tvrdením, že všetci ľudia bez ohľadu na svoj pôvod, kultúru, etnicitu či vierovyznanie sú si rovní. Úplný nesúhlas s tvrdením vyjadrilo 1,5 % opýtaných. Nesúhlasné odpovede označilo celkom 113 respondentov. Pochybovačne sa k odpovedi na otázku postavilo 9,75 % opýtaných, ktorí označili odpoveď neviem. Súhlas alebo úplný súhlas s týmto tvrdením vyjadrilo viac ako 81 % opýtaných.

Rovnosť ľudí bez ohľadu na ich odlišnosť

Odpovede respondentov vyjadrujúce súhlas či nesúhlas s tvrdením: „Všetci ľudia, bez ohľadu na kultúru, etnicitu, rasu, národnosť a vierovyznanie, sú si rovní.“, sú zobrazené v tabuľke.

Nesúhlas, resp. úplný nesúhlas s tvrdením vyjadrilo viac mužov ako žien. Zo všetkých respondentov, ktorí označili negatívne odpovede, 62,83 % predstavovali muži. Z hľadiska veku najčastejšie nesúhlasili s výrokom mladí ľudia vo veku 16 a 17 rokov. Následne je zistené, ktoré odlišnosti sú pre mladých ľudí na Slovensku najmenej prijateľné. Výsledky ukazujú, že najväčšie neprekonateľné rozdiely vidia mladí ľudia v rozdielnom vierovyznaní. Až 33 % opýtaných považuje rozdielne vierovyznanie za neprijateľné pre zosobášenie sa dvoch ľudí. 14 % prekáža rozdielna etnicita a kultúra je prekážkou pre 8 % respondentov.

Za najmenší problém považujú respondenti rozličnú národnosť, ktorú by ako prekážku pre sobáš vnímali 3 % opýtaných Kým v náboženstve môžu mladí ľudia vidieť problém, nakoľko ovplyvňuje každodenný život človeka a jeho konanie, národnosť mladí ľudia nepovažujú za veľký problém pre sobáš. Mladí ľudia v porovnaní s predošlou generáciou viac cestujú a míňajú peniaze na zážitky. Rôzne programy a možnosť štúdia či práce v zahraničí prinášajú mladých ľudí bližšie k iným národnostiam. V prípade národnosti preto možno pozorovať najmenej nesúhlasných odpovedí. Podobne je to aj s rasami.

Pri úvahe nad etnicitou či náboženstvom sa ľudom núkajú konkrétne prípady. Pri etnicite sú to zväčša Rómovia, čo môže súvisieť s väčším počtom negatívnych odpovedí pri etnicite. Podobne je to pri náboženstvách. Negatívny postoj, ktorí pociťujú ľudia k islamu, zväčša prevláda nad neutrálnymi postojmi, ktoré ľudia pociťujú k iným náboženstvám. Kým pri etnicite a náboženstve sa ľuďom vytvárajú konkrétne obrazy spojené s konkrétnymi ľuďmi či zážitkami, pojem národnosť pôsobí na ľudí všeobecnejšie a nemusí sa hneď spájať s konkrétnymi predstavami či s ľuďmi konkrétnych národností.

Ktorá skupina je podľa názoru respondentov najproblematickejšia?

Otázka slúži na subjektívne zhodnotenie respondentov a vyjadrenie svojho názoru na najproblematickejšiu skupinu v spoločnosti. Na základe obsahu jednotlivých odpovedí možno vytvoriť obsahovú typológiu. Najčastejšie sa v dotazníkoch vyskytovala odpoveď Rómovia, a to v rôznych formách. Celkom tvorili tieto odpovede 80,72 % všetkých odpovedí. 1076 respondentov z 1333, považuje Rómov za najproblematickejšiu skupinu v slovenskej spoločnosti. Zo všetkých odpovedí zaradených do tejto skupiny sa odpoveď „cigáni“, rôzne vyskloňované, v jednotnom či množnom čísle, rozlične napísané, vyskytla celkom 78 krát. Vyskytli sa aj iné formy, ako napríklad asociáli, či rozličné prívlastky ako arogantní, či problémoví, celkom 5 krát. V 29 prípadoch síce respondenti poukazovali na to, že Rómovia sú síce najproblematickejšou skupinou, avšak nie všetci. Poukazovali najmä na nezamestnaných a neprispôsobivých Rómov.

Počet odpovedí 32 sa zhromaždilo v rámci kategórie náboženské skupiny. Najčastejšie boli spomenutí moslimovia, v rôznorodej formulácii, ako napr. „islamisti“ či „alahysti“, a to v celkovom počte 25. Židov za najproblémovejšiu skupinu spoločnosti považovali 3 respondenti, ateistov 2 respondenti, kresťania a „rôzne náboženstvá“. Náboženské skupiny považujú za problematické celkovo 2 % opýtaných.

Národnostné skupiny považuje za problém celkovo 26 respondentov. Z toho najčastejšie označovali respondenti za problém Slovákov (11 respondentov), nasledovali Maďari (7 respondentov), a Česi (3 respondenti). Za problém niektorí respondenti pokladali aj Rusov, Ukrajincov, Rumunov a Nemcov.

Zaujímavou skupinou sú tie odpovede, ktoré za problematickú skupinu označovali konkrétne skupiny Slovákov, zväčša na základe ich trvalého bydliska. Odpovede tohto typu si zvolilo 8 respondentov. Najčastejšie boli označení ľudia žijúci na východnom Slovensku pod pojmom „východniari“, objavili sa aj Záhoráci, ľudia žijúci na strednom Slovensku, ľudia z Beluše a Komárna.  

Do skupiny iné možno zaradiť rôznorodé odpovede, ktoré sa zväčša vyskytli len jedenkrát a referovali zväčša na veľmi úzko vymedzenú skupinu či konkrétneho jednotlivca zo svojho bezprostredného okolia. Vyskytli sa aj odpovede ako napríklad „privilegovaní belosi“ , alebo „môj otec“ a podobne. Objavili sa tiež odpovede „nikto“, ktoré zvolili 9 opýtaní, a „všetci“ (resp. každý niečím), spomenuté 6 ľuďmi. Okrem toho sme do tejto skupiny zaradili aj odpovede, ktoré boli nezrozumiteľné.

Najproblematickejšia skupina na Slovensku

MOSLIM / MOSLIMKA

Pri moslimoch respondentom viac prekážajú muži ako ženy, rozdiel však nie je značný. Kým muži by veľmi prekážali alebo prekážali 372 (27,93 %) respondentom, ženy by boli problémom pre 335 (25,32 %) opýtaných. Situáciu nevedelo posúdiť 270 respondentov pri mužoch a 268 pri ženách.

Zaujímavé však je, že respondenti prejavili negatívnejší postoj k moslimom všeobecne, kde negatívne alebo skôr negatívne vníma moslimov 40,29 % respondentov, za spolužiaka by však moslima muža nechcelo len 28,12 %, ženu 25,32 %. Preto možno predpokladať, že mladým ľuďom neprekáža interakcia s moslimami v ich vekovej kategórii, nakoľko necítia ohrozenie svojej bezpečnosti, ktoré zrejme pociťujú pri dospelých jedincoch.

KRESŤAN / KRESŤANKA

Spolužiaci kresťania by prekážali 1,44 % opýtaných, a to rovnako muži, ako aj ženy. O niečo menej by respondentom prekážali za spolužiakov kresťania muži. Odpovede neviem boli označené 30 krát pri mužoch a 32 krát pri ženách. Osobná interakcia s kresťanmi v rámci jednej triedy respondentom prekáža menej ako kresťania vo všeobecnosti.

ATEISTA / ATEISTKA

Neveľký rozdiel možno pozorovať pri posudzovaní spolužiakov ateistov. Ak by predsa jedno z pohlaví malo prekážať viac, boli by to muži ateisti (4,69 %). Ženy ateistky by prekážali 4,49 % opýtaných. Ateisti, rovnako ako predošlé dve skupiny, viac prekážajú respondentom vo všeobecnosti, ako ich prítomnosť v jednej triede.

ŽID / ŽIDOVKA

Žid alebo židovka by v triede prekážali približne 10 % opýtaných. Väčším problémom by bol muž žid, avšak len s minimálnym rozdielom 7 respondentov. U židov bol výsledok odlišný v porovnaní s predošlými spomenutými skupinami. Hoci len s minimálnym rozdielom, negatívnejšie by vnímali mladí ľudia prítomnosť žida či židovky vo svojom triednom kolektíve, ako vo všeobecnosti. Pri otázke zisťujúcej všeobecný postoj totiž označilo negatívnu odpoveď menej respondentov.

ÁZIAT/ÁZIATKA

Ázijec / Ázijka U Ázijcov, rovnako ako pri ostatných doteraz spomenutých skupín, by väčšmi prekážala v kolektíve osoba mužského pohlavia, opäť len s minimálnym rozdielom. Ázijec by prekážal 9,15 %, Ázijka približne 8,5 % respondentov. Skupina Ázijcov by respondentom viac prekážala v prípade, že by s nimi respondenti prichádzali do osobného kontaktu.

ČERNOCH /ČERNOŠKA

Pri černochoch ako jedinej skupine, by väčšmi respondentom prekážala osoba ženského pohlavia. Žena černoška by v rámci kolektívu vadila 6,42 % respondentom, muž len o niečo menej, 6,12 %.

RÓM / RÓMKA

Rómovia sú skupina, ktorá mladým ľuďom prekáža najviac. Či už ide o postoje voči nim všeobecne, či o osobnú interakciu, rovnako ako aj posúdenia najproblematickejšej skupiny spoločnosti. Rómovia sú vnímaný negatívne a považovaní za problém najväčším počtom respondentov. Rómovia ako spolužiaci v triede by však aj napriek tomu neprekážali 45,65 % respondentov. Väčší problém by predstavovali muži ako ženy, ktorý by prekážali takmer 40 % opýtaných. Rómovia sú pre respondentom väčším problémom vo všeobecnosti, menej by im prekážali v osobnej interakcii, v rámci triedneho kolektívu.

MAĎAR/ MAĎARKA MAĎARI A MAĎARKY

Čo sa týka pohlavia, viac by respondentom prekážal muž, ako žena, nie však s veľkým rozdielom. Prítomnosť Maďara by prekážala 14,74 %, Maďarky 14,06 % opýtaných. Vo všeobecnosti sú postoje k Maďarom negatívnejšie, v triede by prekážali respondentom menej.

SLOVÁK / SLOVENKA

Najmenej by prekážal respondentom za spolužiaka Slovák alebo Slovenka, ktorých v oboch prípadoch označilo menej ako 1 % opýtaných. Postoj k Slovákom je negatívnejší všeobecne, menej by prekážala ich prítomnosť respondentom v školskej triede.

DOTAZNÍK

 RASIZMUS A XENOFÓBIA MEDZI MLADÝMI ĽUĎMI (PRE ŽIAKOV A ŽIAČKY 8. A 9. ROČNÍKA ZŠ A SŠ)

POZN.: Dáta pochádzajú z analýz, publikovaných na weboch MV SR a Akadémie policajného zboru SR. Rasizmus-a-xenofobia-medzi-mladymi-ludmi-2018.pdf (snslp.sk), radikalizacia.pdf